Humoristický raj chalupárov, Horná Dúbrava - oáza pokoja a ticha.

Autor: Ján Šeďo | 21.2.2021 o 21:30 | (upravené 21.2.2021 o 22:04) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  516x

Obec Hronská Dúbrava vznikla až s rozvojom železnice, Pôvodne ľudia žili v súčasnej, takmer zabudnutej, Hornej Dúbrave, v Kremnických horách. Do doliny zišli za železnicou a prácou.

     Máme to na dosah ruky a tu nehrozí blízky kontakt s cudzími. Ideálne miesto na prechádzku, zimné športy a prísť si len tak, nadýchať sa čerstvého vzduchu, do sýtosti sa vyšantiť.

     Pôvodná dedina už dnes stratila všetky funkcie. Pred asi desiatimi rokmi tu žili 4 stálí obyvatelia. Stav k dnešnému dňu nepoznám, ale rozdiel tam asi nebude. Zbytok populácie tvoria chalupári. Nečudujem sa nikomu, že sa zamiloval do tohoto prostredia. Nech sa človek pozrie na ktorúkoľvek stranu, na dohľad sú len hory. Na fotografii pri pohľade na severovýchod sú v pozadí Nízke Tatry a v pravo masív Poľany nad Detvou.

Na juho -  juhozápad sa rozprestierajú Štiavnické vrchy. Napriek tomu, že svah nebol ušliapaný a nebol ani zvlášť strmý, sánkovačka bola výborná. Vnúčatá so "starkou" si užili jazdu na zamrznutom snehu. Moja funkcia "štartéra" bola samozrejme nenahraditeľná. Veď čo s nimi, keď rodičia pracujú a stihli sa nakaziť vírusom. Karanténa nám deti pridelila. A nakoniec, jarné prázdniny sa majú užiť v prírode. Sneh bol tento rok ako bonus. Na obrázku nižšie, je vidieť dolinu, ktorou sa tiahne Trať mládeže.

V súčasnosti sa bez úderníckeho podtextu neúnavne štverá do kopca "Štiavnická Anča", na fotografii nižšie. Párový stroj má "maskáčový" kamuflážny design. Napriek tomu je to stále ten istý, v železničiarskom žargóne nazývaný "PEGAS", výrobok Tatry Kopřivnice. Pred pár rokmi cca v r. 2012 sa horúcim hlavám takmer podarilo túto historickú trať zatvoriť. Pre nerentabilnú prevádzku. "Tunelári" s peniazmi v igelitkách zo Železníc SR na ľudí nemysleli a len vďaka verejnému odporu je "Anča" v prevádzke.

     Samotnému stredu dediny, tróni námestie "Laz Vegaz", na fotografii nižšie. Názov dáva tušiť, že horská chalupárska osada sa snúbi s humorom. V osemdesiatych rokoch minulého storočia tu našiel útočisko Roman Vykysalý, riaditeľ festivalu humoru a satiry "Kremnické gagy". Na obrázku nižšie. Pamätná je jeho okrídlená veta že : "Šírim chaos, lebo poriadok je podozrivý".

Postupom času sa tu z jeho častých hostí, skupiny Lojzo, dvaja členovia kapely usídlili a tvoria humoristické jadro nielen festivalu "Kremnické gagy", ale aj horskej osady.

     Pred desiatimi rokmi ( dnes už tam nie je, puritáni a ochrancovia mravnej výchovy mládeže zrejme v jej obsahu videli hrozbu, pretože právoplatným občanom osady sa mohol stať iba konzument aqa natura 52° ) ešte existovala informačná tabuľa, ktorá obsahovala 10 základných pravidiel, ktoré musí dodržiavať každý obyvateľ osady. Nemusím zdôrazňovať, že "tézy" boli kreované adekvátne duchu "Kremnických gagov". Na niektorých domoch sa ešte stopy tohoto ducha nájdu zreteľne. Viď fotografiu nižšie :

     Na inom dome oznamuje tabuľka vo veľkosti popisného čísla, že nehnuteľnosť je poistená  bankou Slávia. Žiaľ, nepodarilo sa mi tabuľku zvečniť uspokojivo. V čase našej návštevy a prechádzky obcou, bol príjemný mrazivý vzduch napriek slnečným lúčom. Zjavne sa slnečné lúče páčili aj miestnej deratizačnej skupine. Vychutnávali si to na lavičke pred domom. Obrázok nižšie :

     V centre obce je pred pôvodnou budovou obecného úradu ( prepáčte, budovou MNV ) pamätník padlým v SNP a námestie z opačnej strany ohraničuje pôvodný kostolík.

     Že v osade pulzuje život, prezrádzajú iba zaparkované autá a sem - tam sa sporadicky niekto ukáže. V tomto skoro popoludňajšom čase bola väčšina na bežkách, alebo sa venovali chalupám.

 

      Takto zrekonštruovaných domov je v osade viac. Skôr pripomínajú novostavbu, ako starú chalupu. Je to vec vkusu. O výsledku rozhodujú použité materiály.

     Na tejto ulici sa nachádza chalupa spomínaného Romana Vykysalého, obrázok vyššie. Na obrázku nižšie je výjazd z osady smerom do doliny na Hronskú Dúbravu. Vpravo za domom v pozadí je aktívne fungujúca farma s chovom hospodárskych zvierat. V lete je tu vidieť lamy z Južnej Ameriky.

     Pobyt v prírode je v týchto dňoch jedným zo základných predpokladov zachovania si duševnej rovnováhy. Ponorková choroba sa prejavuje intenzívne a jedinou zmenou je popri nevyhnutných nákupoch a občasnej ceste za povinnosťami, únik do ľudoprázdna, do prírody, kde človek takmer na nikoho nenarazí a nevystavuje seba a iných nebezpečenstvu nákazy.

     Táto Bohom zabudnutá osada - pôvodná Hronská Dúbrava, je oázou pokoja, ticho sa tu dá krájať. Paradoxom je, že zo železničnej stanice v "novej" Hronskej Dúbrave je vzdialená len 3,8 km. Od tej železničnej stanice, ktorá sa hrdila prívlastkom "veľká". Vlaky sa tu zbiehali zo 4 smerov a na zoraďovacej stanici sa nákladné vagóny presúvali a radili do súprav celé noci. Zastavovali tu všetky vlaky, včítane IC. Dnes zastavujú len osobáky a nákladné na návestidlách. Na rušnú stanicu ostali len spomienky a nostalgia.

     O existencii Hornej Dúbravy okrem domácich a kamarátov Romana Vykysala vie málokto. Preto je tam ticho a pokoj.

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Registráciu na očkovanie sprevádzal chaos. Krajčí ju oznámil neskoro

Od pondelka začínajú očkovať ľudí nad 60 rokov.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Očkovacia stratégia mala jednu úlohu: zabrániť nám ruvať sa

Všetci sme cudzinci.


Už ste čítali?