Je na čase rázne zapojiť políciu a armádu.

Autor: Ján Šeďo | 5.1.2021 o 18:41 | Karma článku: 9,42 | Prečítané:  2317x

Čas prosieb a vysvetľovania sa skončil a ak nechceme chaos a anarchiu, aspoň v obchodoch musí nastúpiť kontrolovaná disciplína. Moje skúsenosti z posledných dní sú nasledovné :

     Začnem oslavami Silvestra. Bublinový systém bol vysvetlený a občan musel systém pochopiť. Nepochopil. Koniec roka je koniec roka, sme zdraví, čo by sa nám mohlo stať ? Toto, poprípade niečo podobné si muselo povedať mnoho ľudí, pretože viem o prípadoch, kde sa stretli 2 - 3 rodiny, ktoré predtým nezdieľali spolu bublinu. Takto sa správali predovšetkým mladší, hlboko pod 50 rokov. Akoby nebolo možné prežiť jednu Silvestrovskú noc v kruhu rodiny. Aby som nebol nespravodlivý, aj naši mladí nás vytočili.

     Z domu mám pod kontrolou pohyb na R1 a pohyb sa nezastavil ani počas noci. Viem pochopiť len to, keby sa chceli vyhovoriť na TV programy. Tam človek zábavu hľadal márne. Adelu mám rád, ale ona nemôže vytrhnúť všetko.

     Na Nový rok približne do 10.00 hod. bolo mŕtvo, potom sa pohyb obnovil. Do pohybu sa dalo omnoho viac áut, ako v predchádzajúci deň. Bolo to citeľné nielen na R1, ale aj na bočnej okreske. Vírus sa roznášal veselo ďalej napriek sprísneným opatreniam. Nakupovať nemohol nikto, nebolo kde, do práce išiel len málokto, ale vinšovať... Nikde žiadny policajt. Bez kontroly sa to v nasledujúcom období nezaobíde.

     Obchody sú samostatnou kapitolou. Po nákupe v supermarkete som cielene pozoroval prichádzajúcich a odchádzajúcich. Priznám sa k hriechu, zapálil som si vonku pri popolníku. Obchody sú veľmi slabým článkom systému našej existencie a vysoko pravdepodobným miestom možného nakazenia. O kostoloch nech si každý urobí obraz sám...

     Z prichádzajúcich osôb do obchodu si minimálne 50 % ľudí nedezinfikuje ruky pri vstupe. Takmer nikto si nedezinfikuje madlá nákupných vozíkov. Aj keby boli vozíky dezinfikované zriadencom supermarketu ako v prvej vlne, stačiť to nemôže. Nedezinfikovanými rukami občan pochytá množstvo baleného tovaru ktorý si nemusí kúpiť a nasledujúci si vírus zotrie a odnesie, pretože pri odchode z obchodu si ruky nedezinfikuje nikto. Posledným úkonom by zase mala byť dezinfekcia rúk po odovzdaní nákupného vozíka a potom sa už ničoho v areáli obchodu nechytať. Osobne to praktizujem takto. Ruky mám síce po nákupe vysušené, ale na to je ľahká pomoc. Stačí mať so sebou hoci aj obyčajný lacný krém. Doma po vybalení tovaru sa obaly odložia do separácie a dezinfekcia opakuje.

     V obchode bolo vidieť, že sa asi polovica ľudí snaží dodržiavať odstupy. Žiaľ, pre druhú polovicu to neplatilo. Dokonca som si všimol, že niektorí ignorujú úplne všetko a vidia seba a tovar. Prítomnosť a pohyb iných osôb im bola ukradnutá. Pri pokladni sa to opakovalo. Pokladníčka musela upozorňovať na dodržiavanie odstupov.

     O nosení a správnom založení rúšok by sa tak isto dalo diskutovať. Jednorazové u niekoľkých osôb boli veľmi podozrivo pokrčené a dokonca niesli stopy nečistôt.

     Viem si predstaviť službukonajúceho policajta alebo vojaka nielen vo dverách obchodov, ale aj formu hliadky na ploche supermarketov s právomocou nielen upozorňovať na nedostatky ale v prípade potreby uložiť na mieste pokutu. Sme v situácii, kedy už nie je možné prosiť a prihliadať na práva občana.

     Občan nie je dostatočne zodpovedný ani len voči sebe samému, potom akú asi zodpovednosť pociťuje voči iným ? Už sme zabudli na to, že máme spoločného nepriateľa, voči ktorému sme sa na začiatku vedeli zomknúť. Bolo to spontánne, nie každodenné, čo by som do istej miery prirovnal k senzácii. Niečo nesystematické, nezvyklé, iné ako každodenná šedina, rutina.

     Dnes potrebujeme systematicky dbať na každý pohyb a činnosť. To nám už nevonia, pretože tento národ je národ hasičov ( začiatok pandémie to potvrdil ), ale systematicky pracovať a správať sa nebudeme. Lebo to nie je senzácia ale rutinná každodenná zodpovednosť. Keby neboli senzácie, vymrieme ako dinosaury. Sme nezodpovední lajdáci a ignoranti, ktorí si nezaslúžia nič iné, len veľkého vrčiaceho psa s vycerenými zubami za zadkom. Potom to zase pôjde.

     Ponúka sa tu analógia z obdobia, keď sa v doprave zavádzalo denné svietenie. Veľmi veľa vodičov bolo rozhorčených z toho, že musia batériu zaťažovať aj za denného svetla. "Však vidím, načo mám svietiť", znela častá výhovorka. Pojem "byť videný"a význam jeho rovnocennosti s "vidím" sa dlho udomácňoval a všetci vodiči ho pochopili až keď sa začali udeľovať pokuty. Dnes sa nenájde vodič, ktorý by nesúhlasil s tým, že zapnuté svetlá majú význam aj za slnečného dňa. Presvedčiť nás o tom museli pokuty.

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?