Trojgeneračná turistická úderka na Sitne, niektorí aj v tajchu.

Autor: Ján Šeďo | 22.11.2020 o 18:55 | Karma článku: 4,43 | Prečítané:  234x

Čo s načatým dňom ? Takto znela otázka. Odpoveď prišla od našich "mladých" a my s manželkou sme sa nenechali prosiť. Ako sa ukázalo, bolo to správne rozhodnutie.  

     Ped dvoma týždňami ešte zima zuby necerila a dni boli príjemnejšie. Slnečné lúče menili ranný chlad na príjemný deň a okolo poludnia sa na slnku mohol človek dokonca aj zohriať. Dá sa povedať, že to bol posledný deň pred dvojtýždňovou inverziou. My sme čas tej nedele využili na turistický výlet. Cieľom bolo Sitno s výstupom od jazera  Počúvadlo v Štiavnických vrchoch. Podobne uvažovalo množstvo ľudí a na Sitne a jeho okolí bolo celkom živo. Dokonca bolo možné zakúpiť si pri jazere a aj na Sitne občerstvenie. Ak nás okrem hustoty turistov ešte niečo prekvapilo, tak to bolo parkovné pri jazere. Za pol dňa parkovania na kamenistom "poloparkovisku" ( pri troška smoly si tu "habnete vo svahu" a pneumatiku poškodíte na ostrých kameňoch ani neviete kedy ) chcel zriadenec 5.- €, za celodenné parkovanie 10.- €. Nakoniec to hlása aj informačná tabuľa a zjavne nerozlišuje sezónnosť. Už som chcel prejaviť svoju nevôľu, ale rúško mi pripomenulo, že aj rekreačné strediská žijú "z milodarov". Tak som ochotne podal cez okienko auta "päťku". Dostal som za to aj lístok za sklo. Nakoniec, ako sa po zostupe ukázalo, išlo aj o kúpanie, len my sme to v tom momente ešte netušili. Cestou hore sme videli, že sa na hrádzi Windschachtu zgrupovalo pár teenagerov a niektorí sa aj vyzliekali. Riešia stávku, povedal som si, aspoň na prvý pohľad to tak vyzeralo.

     Výstup v miestami blatistom teréne, odpovedajúcom ročnému obdobiu, zvládla naša skupinka bez problémov. Ani moja endoprotéza veľmi neprotestovala. Na cestu som sa pripravil aj mojimi starými lyžiarskymi palicami a v takom teréne sú na nezaplatenie. Aspoň pre mňa. Musím poznamenať, že sú univerzálnou pomôckou, napríklad aj na hríboch. Úder o strom, skalu a všetko čo trčí zo zeme, ostro zazvoní ( palica je z poctivého duralu ) a mám väčšiu istotu, že sa s medveďom nezohneme po ten istý hríb. Tam kde chodievam, pomaly na každý strom pripadá jeden chlpáč, preto nechodím hlboko do lesa, ale... Vnučke, ktorá trasu absolvovala "poskokmi", by určite prekážali. V mladosti to aj mne išlo rovnako, ale časy sa menia a dnes musím byť vďačný aj za endoprotézu, ktorá nerobí problémy. Výhľad na Štiavnickú dolinu zo skalného útesu je fascinujúci. Banská Štiavnica a jej okolie je v čistom vzduchu ako na dlani. Tento pohľad je veľmi podobný tomu z Pustého hradu na Zvolensko - Banskobystrickú kotlinu, v strede s letiskom Sliač. Zostupovali sme okľukou po "zelenej" popri hradnej zrúcanine, ku ktorej sa viaže povesť o veľkých skotúľaných koláčoch, upečených z poslednej múky, do tábora obliehajúcich Tureckých vojsk. 

     Cestou dole zať odbočil pred Windschachtom vľavo do úzkej doliny, odkiaľ je to pešo len na skok k malému tajchu Bakomi, tesne nad Windschachtom. Je to len pár metrov, ale kto o tomto malom tajchu nevie, prístup k nemu si nevšimne. Dokonca aj penzión s identickým názvom je zašitý medzi stromami.

Podotýkam, že je to pásmo piateho stupňa ochrany, čo sme rešpektovali a autom sme neprešli ani o meter ďalej do doliny ako je to povolené. "Tu chodíme, ak máme cestu okolo", poznamenal. "Potreby na kúpanie mám v aute stále v pohotovosti". Pochopil som. Nuž čo, tak ideme. My, ostatní, sme sa prechádzali okolo tajchu, kým si on realizoval svojich otužileckých 10 minút, väčšinou ponorený po bradu do vody.

Pri odchode sme stretli pár ľudí, ktorí si nedeľné popoludnie krátili prechádzkou v okolí tajchov. Vyslúžil som si úsmevy od ucha k uchu a vtipnú odpoveď, že "my sme boli predpoludním", keď som sa dvoch dám v najlepších rokoch opýtal, či sa aj oni idú okúpať. Pochopiteľne, nevedeli, čo sme tam robili my, presnejšie zať. Bolo to veľmi milé, stretnúť cudzích ľudí a spolu sa zasmiať, len tak, akoby sme sa vždy poznali. Niekedy nechápem, ako môže byť tento národ tak rozdielny. Na jednej strane sme k sebe priateľsky blízko, na strane druhej sa vieme správať ako zmyslov zbavené hyeny a do svojich chorých výlevov zaťahujeme aj naše deti ( viď šokujúce pokriky detí na popud rodičov do megafónu pred úradom Vlády, že Matovič je .....).

     Takto sa končila naša túra na Sitno. Sprcha a následná príjemná únava sa miešali s pocitmi veľmi vhodne strávenej nedele. Spolu s prírodnými vitamínmi je aj turistika v chladnejšom počasí jednou z činností, ktoré pomáhajú budovať prirodzenú imunitu človeka. Kto má na "ľadové medvede", má omnoho bližšie k víťazstvu nad hrozbami tejto doby. Nabudúce sa na to pripravím aj ja. Wellnesy nefungujú, tak namiesto sauny skúsim vodu v tajchu a potom si to namierim k "ľadovým medveďom". Prosím o morálnu podporu v snahe zaradiť sa medzi "ľadové medvede". Je to silné predsavzatie, ale myslím si, že nikdy nie je neskoro.

    

    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?