Spomienky turistu na "Red line ( light ? ) district" v Amsterdame - Kollár ma inšpiroval.

Autor: Ján Šeďo | 22.9.2020 o 20:42 | (upravené 14.10.2020 o 16:34) Karma článku: 4,51 | Prečítané:  790x

Predseda parlamentu hodil rukavicu a nie len tak ledabolo. Kydať na neho nedáva zmysel, je to samorast a iný nebude. Tak si aspoň zaspomínam na povestnú, turistami prepchatú "veselú štvrť" a zážitky z prechádzky.

     ( Červené svetlá sú za červenou čiarou, tak si názov vyberte ).

Vyzerá to tak, že postarší opatrný smrteľník asi dosť dlho nebude môcť komfortne cestovať pomaly nikde. Kto musí ide, ale my ostatní, sa budeme asi viac venovať spomienkam na staré časy. Aj toto je spomienka na trojdňový služobný pobyt v Amsterdame z roku 2011. Nikdy by ma nenapadlo napísať niečo o amsterdamskej, červenými svetlami vysvietenej ulici, uprostred s neodmysliteľným kanálom a jeho mostami. Kollár ma doslova inšpiroval. Prišlo to ako z jasného neba blesk. Keď som počul z jeho úst slová : "možno by som ju aj pretiahol", v momente mi preplo na spomienky z návštevy Red line district - u. Podotýkam, iba ako zvedavý turista, ktorý o tom nanajvýš počul a dokonca v skupinke. 

     Turistov bolo po oboch stranách kanála neúrekom. Ako na jarmoku. Všetci v pohybe popred výklady s obsahom "rôznej kvality". Odvážnejší sa ponevierali bližšie pri výkladoch. Pohybmi a gestami laškovali s vábivými pohybmi dievčat za sklami. Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby sa počas prechádzky neprihodilo pár zaujímavých momentov, ktoré toto turistické popoludnie skrášlili. Pri jednom výklade sme zostali stáť a zadívali sa na minimalisticky odeté dievča vo veku cca 20 - 22 rokov. Zaujala nás, pretože bola mimoriadne pekná, aj Kollár by po nej vyštartoval ako stíhačka. Jej úsmev bol trošku nútený ale hneď sa "chytila" a pootvorila dvere. Počula slovenčinu a v momente sa pridala - po česky. Rýchlo pochopila že sme len zvedavci, napriek tomu ochotne odpovedala na otázky a zverila sa, že je z Ostravy a študuje na VŠ. Sem chodí na "brigádu". Má priateľa a ani on, ani rodina netuší, čo to je za "brigádu". Podstatné je to, že štúdium si potrebuje financovať sama, nakoľko rodina na to nemá prostriedky. Trošku smutné, ak si mladé a inteligentné dievča nevie nájsť nič iné, pritom s jej vzhľadom a inteligenciou by sa uplatnila hocikde. Vybrala si sama...Mimochodom neklamala, pretože na spiatočnej ceste nasledujúci deň sme ju stretli na letisku a mierila na let do Prahy.

     Opodiaľ nám zase otvorili. Dve "pľúcnatejšie" dámy, vo veku asi 30 rokov. Asi 60 ročný kolega stál v tom momente presne pred dverami a dav nezaváhal. Strčili ho do dverí. Pud sebazáchovy zapracoval na plno a on sa stihol zaprieť o zárubňu oboma rukami. Dámy sa nedali ponúkať a za ruky ho ťahali dnu. Dav pochopil situáciu a nahlas povzbudzoval, ulicou zborovo znelo "HOP, HOP, HOP"! Bol to boj ako o život. Chudák sa pritom úplne spotil. Nepreháňam ak poviem, že sa na jeho úkor dobre pobavilo množstvo ľudí v okruhu 10 metrov. Bola tam hlava na hlave.

     Na inom mieste sme spozorneli na otvorené dvere, kde prebiehalo vyjednávanie. So skúsenou dámou, ktorej vek sa minimálne trojkou začínal, jednal asi otec približne 16 - 17 ročného chlapca. Evidentne ho chcel dať "zaučiť do dovtedy zrejme nepoznaných tajomstiev života", ale jemu sa dnu nechcelo. Nepomohlo ani prehováranie dámy a ubezpečovanie o tom, že sa o neho dobre postarajú.  Hral všetkými farbami a otcov pokus bol nakoniec neúspešný, lebo v rozhodujúcom momente sa vždy zaprel do zárubne. Vzhľadom pripomínali Peržanov a pamätám si dodnes, ako som sa začudoval nad formou a komplexnosťou rodičovskej starostlivosti. Mladší kolega sa napriek zákazu fotografovania v celom "districte" odvážil na tajnáša vytiahnúť foťák. Jedna z tých dám po odchode Peržanov si to všimla a to sa nemalo stať. Vybehla za ním na ulicu a jej výhražný hlas sa niesol na široko. Okolo nej sa hneď vytvoril kruh "obdivovateľov" a šou pokračovalo. Ani pani Eva Kristínová sa tak nerozohnila na švagra, syna a na každého, kto jej prišiel do rany, v povestnej úlohe Bičianky z doliny. Milujem túto postavu...

     Posledná dievčina, ktorá nám otvorila dvere ihneď ako sme sa obzreli po jej výklade. Bolo to mierne v bočnej uličke, kde sa ani z ďaleka nepohybovalo toľko turistov ako popri kanáli. Tiež sa ochotne pustila do reči. Prezradila, že pochádza z Kolumbie, má 23 rokov a pracuje tu 3 roky. Pre seba má "apartmán", ktorý nám chcela predstaviť aj z vnútra. Má dôveru šéfa a biznis si riadi sama, včítane starostlivosti o útulnosť pracoviska. Šéf kontroluje chod zrejme jednej z mnohých "pobočiek" týždenne. Táto mala evidentne výsady a vyberanú klientelu, nakoniec pokojne mohla byť top modelka. Nás, na prvý pohľad turistov, sa ani nesnažila prehovárať na niečo iné, ako predstavenie jej útulného kráľovstva.

     V celom districte vládol čulý turistický ruch. Prechádzali sa tu davy zvedavcov a kde - tu sa dvere otvorili. Obyčajne sme si všimli ak niekto vyšiel von. Tváril sa inak ako ostatní...

     Doteraz som sa manželke nepochválil s týmto zážitkom, ale budem sa musieť. Určite nie som jediný našinec, ktorý sa tam poprechádzal a bolo to minimálne tak zaujímavé, ako prehliadka firmy, kde sme boli pozvaní, ale Kollár ma inšpiroval k tomu, aby som sa podelil s týmto zážitkom. Ja by som bol omnoho radšej, keby ma predseda Parlamentu ( a nielen mňa, ale všetkých voličov ) už viac neprekvapil ničím. Nechcem si predstaviť, čo by mohlo ďalej nasledovať, ak toto prejde bez povšimnutia a predseda Parlamentu sa za vyjadrenie tohoto druhu občanom neospravedlní. Pred obrazovkou je Ústavný činiteľ za každých okolností Ústavný činiteľ a rétorika pasáka je urážkou voličov. Že pán Kollár, čo vy na to ?

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po víchrici nech súdnictvo rozmetá orkán

Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu.


Už ste čítali?