Všeobecný lekár postrachom pacientov.

Autor: Ján Šeďo | 26.5.2020 o 22:40 | Karma článku: 11,04 | Prečítané:  7963x

Zmena ošetrujúceho lekára je dnes bežnou vecou so zaužívaným postupom. Nie vždy je to jednoduché a o tom som sa dnes presvedčil na vlastnej koži. Bolo to ako zo sna...

     Vzhľadom na zdravotný stav, mobilitu a vek rodinného príslušníka v súčinnosti s dostupnosťou ošetrujúceho lekára verejnou hromadnou dopravou, som bol nútený iniciovať zmenu. Inými slovami, mojej mame som potreboval uľahčiť dostupnosť všeobecného lekára a so súhlasom nového dostať jej zdravotnú dokumentáciu od pôvodného k novému. Nepoznal som miestnu situáciu, nakoľko desaťročia žijem na inom mieste Slovenska napriek tomu, že je to moje rodisko. Hold, ak je človek mimo, väzby sa vytratia a ak ide do tuhého, čumí ako puk.

     Varovali ma, že pôvodná lekárka je arogantná, nikoho nepustí k inému lekárovi a vôbec, pobyt v jej ambulancii sa často zvrhne na nadávanie a vyhrážanie sa pacientom. Celé okolie ju vníma ako postrach a doslova citujem rodinu:"Bojíme sa ísť k nej s takouto požiadavkou". Vraj boli aj takí, na ktorých chcela zavolať políciu, iní chceli políciu volať pre jej aroganciu. Ja som zvyknutý našťastie na korektné správanie sa všetkých zdravotníkov s ktorými som prišiel do styku a v mojom živote ich nebolo málo. Ale aby som mal z lekára strach, tak to sa mi zdalo uletené. Tak som sa vybral do ambulancie. 

     Na mieste som rýchlo pochopil, že mi neklamali. Pani doktorka mi vysvetlila, že ak mama môže cestovať k budúcemu vybranému lekárovi, potom môže docestovať aj za ňou. Predsa je iba o 1 kilometer ďalej. Argument, že ten pomyslený kilometer vzdušnou čiarou si vzhľadom na nešťastnú lokalitu vyžaduje namiesto priameho spojenia dva prestupy autobusmi, jej unikal, akoby to vôbec neregistrovala. Rovnako ako riziko spojené s cestovaním vzhľadom na vek a zdravotný stav mamy. Všetko je veku 81 + primerané, ale čo ak sa potkne a spadne. Začína mať sama o seba obavy a to je signál, že sa niečo musí robiť. Nič nebudete špekulovať, dokumentácia ostáva u mňa !, znel rezultát. Ďalej som sa domáhal zmeny, ale namiesto pochopenia som "dostal drsné kopačky" s tým, že zavolá na mňa políciu. Následne my vysvetlila, že si to predstavujem veľmi jednoducho. Ona potrebuje potvrdenie od nového lekára a žiadosť pacienta o zmenu. To ma dostalo ! Márne som vysvetľoval, že zákon o zdravotnej starostlivosti nič také nerieši. Úradný postup je taký, že ak nový lekár prijme pacienta, on si vyžiada dokumentáciu od pôvodného lekára. Pacient nič nerieši. Ja som chcel byť iba slušný v mene mamy, nakoľko bola jej dlhoročnou pacientkou. Nič neplatilo, kopačky a hrozba políciou bola odpoveďou.

    Tak som obrátil list a prisľúbil som, že za pár desiatok minút prinesiem požadované "doklady". Priniesol som. Nový lekár a jeho sestra majú o jej vyčíňaní dostatok informácií, žiadosť o vydanie dokumentácie som dostal veľmi ochotne. Osobnú žiadosť pacientky som operatívne napísal ručne na formát niekde medzi A4 - A5, nič iné som po ruke nemal a išiel som 7 km tam a späť, po mamin podpis. Nech je to férové, nefalšované. A vrátil som sa do ambulancie. Sestra sa usmievala na široko.  Vraj som vytrvalý. Som, ide predsa o dobro mojej mamy, poznamenal som. Aj ona sama čakala, čo sa bude ďalej diať. Nedialo sa nič. Lekárka si pozrela žiadosť nového lekára, podotýkam z 5 cm. Je silne krátkozraká, napriek tomu nepoužíva okuliare ! Recepty vypisuje ručne, často sú vadné a ľudia cestujú hore - dole medzi lekárkou, lekárňou a domovom. On - line systém je pre ňu neznámy pojem. A osobná žiadosť o vyradenie z evidencie pacientov ? Ani sa na to nepozrela, bol to kus papiera atipického formátu a neviem kde skončil. Vidiek má svoje čaro, ale aj tienisté stránky. Lekáreň nie je po ruke ako v mestách a nie sú ani lekári, sú v mestách a zahraničí za lepších podmienok.

    Vyšiel som od nej k sestre za dve minúty s výsledkom, že podpíšem prevzatie dokumentácie a môžem si ju zobrať ! Už ma nechcela ukrižovať, upokojila sa. Vrátil som sa domov a bol som za hviezdu. Vraj ako som to dosiahol. Nuž tak. Je to nová a veľmi nepríjemná skúsenosť z niekoľkých dôvodov.

     Lekárka síce vystupuje voči pacientom ako terorista, ale položme si otázku, prečo a aké sú súvislosti. Keby ju vnútorne nič nerušilo, neprovokovalo, povedal by som, že stratila súdnosť. Má síce nad 70 rokov, ale mentálne  je v poriadku, primerane veku. V danej ambulancii pracuje desiatky rokov, v súčasnosti ako súkromný lekár. V minulosti ju pacienti vnímali ako dobrého lekára, ale teraz ??? Pošuškáva sa dosť nahlas, že musí pracovať aj keď by už mala byť na zaslúženom odpočinku, pretože jej rodinný príslušník žije ( pomenujme to jemne ) neusporiadaným konzumným spôsobom života, bez zamestnania a nekonzumuje zeleninu. Je to omnoho drahšie. Aj dnes ráno ju doviezol do práce a lekárka sa stala semtexom po jeho odchode "zadným vchodom". Ona je terorista, ale sama je obeťou teroru. Po tejto stránke ju úplne viem pochopiť. Jej osobné problémy by sa ale nemali prenášať na pacientov, ako to celé môže vnímať ešte starší človek ? Tu je pacient iba zdroj príjmu! Žiaľ.

PS: Zámerne som neuvádzal mená a lokalitu. Nechcem pani doktorke ani náznakom ublížiť, skôr ju ľutujem. Oproti tomu som sa s touto skúsenosťou musel podeliť, pretože je nevšedná, ale je to holá realita.Trpí a zároveň utrpenie rozdáva. Je to čierna kóta zdravotníctva a určite nie jediná. Je mi ľúto aj povinne trpiacich pacientov, pretože majú rovnaký nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť ako iní. Oni majú len smolu, že žijú v lokalite, kde ambulanciou je kdejaká búda a kvalitní lekári sa tam otočia leda ak za turistickými atrakciami. Pán nový minister má čo robiť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kto je Norbert Bödör?

Norberta Bödöra obvinili v kauze Dobytkár miliónových úplatkov.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico sa chystá na SĽOP

Ak chce niečo rekonštruovať, bude musieť začať od seba.


Už ste čítali?