Prečo sa na Slovensku zmena musí vykúpiť krvou ?

Autor: Ján Šeďo | 21.2.2020 o 18:55 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  642x

Už som mnohokrát premýšľal o tom v rôznych súvislostiach. Nikdy som k ničomu jednoznačnému nedospel, ale napriek tomu som našiel mnoho súvislostí. Dnes za to kruto platíme.

     Chceme, alebo nechceme, naša mentalita je silne poznačená historickými súvislosťami. Vytvárala sa vyše tisíc rokov v rôznych, historicky viac aj menej významných obdobiach. Pre všetky obdobia uplynulého tisícročia je možné nájsť jediný spoločný znak - nadvládu iných národov nad Slovanmi v Karpatskej kotline. Dlhodobý strach z moci iných sa implementoval do vnímania vzťahov a vlastného postavenia v spoločnosti. Vieme, že pozícia Slovanov a neskôr Slovákov nikdy nebola rozhodujúca a už tobôž nie vládnuca. Vždy nám niekto vládol, rozkazoval, prikazoval a aj vykorisťoval. Bohu žiaľ, mentalita národa nesie do dnešného dňa stopy minulosti a ešte dlho ponesie.

     Príkladov by sme na to našli v našom bežnom živote veľmi veľa. Takých, keď niekto razantnejšie prejaví svoju vôľu a ten zbytok sa automaticky podriadi bez rozmýšľania o tom, čo sa môže stať. Tu nedávno sa popri dialničnom privádzači na R1 z Hronskej Dúbravy, rozhodla správa ciest odstrániť zo svahu naklonené stromy v páse širokom asi 5 - 6 metrov. Prevažne tam rastú agáty, sú naklonené nad cestu. Niekoľko ich je už vyvrátených a ležia na stromoch pod nimi. Ak prší, zo svahu sa na cestu pravidelne kotúľajú kamene. Slovom, úsek je pre vodičov životu nebezpečný. Sotva spravili 1/3 dĺžky trasy a zasiahli ochranári. Výrub sa zastavil. Za dva roky sa nič neudialo, iba občas padne strom na cestu a len zázrakom sa zatiaľ nikomu nič nestalo. Predpokladám, že sa pokračovať vo výrube krajnice bude potom, ako niekoho zabije padajúci strom. Nikoho to ďalej nezaujíma. Na pokračovanie a presvedčenie ochranárov o ich nezmyselnom konaní potrebujeme mŕtveho človeka.

     Toto je miniprípad oproti smrti Janka a Martinky, ktorí zaplatili svojimi životmi za to, že sme sa všetci nemo prizerali, ako vládna mafiánska banda demoluje krajinu. Všetci sme len šomrali, samozrejme vynímajúc ich bezprizorných voličov a nemali sme odvahu na to, aby sme vyšli zavčasu do ulíc a vyvolali hoci aj vládnu krízu. V konečnom dôsledku by víťazmi boli radoví občania. Možno to vyznieva tak, že som idealista. Nie som. Janko a Martinka by mohli žiť. Vrahovia, zlodeji a podvodníci mohli byť skôr za mrežami. Dvaja mladí ľudia zaplatili svojimi životmi za našu benevolenciu, neschopnosť a nerozhodnosť. Na zmenu sme zase potrebovali mŕtvych. Verte mi, aj keď sa to možno každému nezdá, ale týka sa to nás všetkých rovnako. A aj v budúcnosti vždy bude. My sme však historicky raz taký národ, že zlo začneme vnímať až keď udrie v najkrutejšej podobe. Zbožňovaný Mečiar prestal byť zbožňovaný až potom, ako vybielil štátnu kasu a na rukách mu ostala krv Róberta Remiáša. Fico má na svedomí ekonomickú trestnú činnosť "našich ľudí", manželka Svetlana je pravdepodobne najaktívnejšia menežerka všetkých čias, a krv dvoch mladých ľudí. Zmena je vždy podmienená smrťou. Až takíto sme barbari ?

     V týchto dňoch sa s nemým úžasom pozeráme na zlodejov, podvodníkov a mafiánov, ako sa Bohu rovne tvária a snažia sa kúpiť si voličov. Nezabudnime na to, že títo už mali "sedieť". Nenechajme sa opiť rožkom a svojou benevolenciou nedopustime, aby si zachovali svoje korytá. Mŕtvych už stačilo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jeden deň niečo povie, na druhý to už neplatí. Premiér Igor Matovič

Je to pozostatok jeho opozičnej politiky, vraví Mesežnikov.

Cynická obluda

Oklamaný Matovič

Takto to vyzerá, keď si niekto pri deklarovaní túžby dostať sa z opozície k moci neprečíta písmenká pod čiarou.


Už ste čítali?