Keď Vás bodne osa do jazyka.

Autor: Ján Šeďo | 5.9.2019 o 18:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  471x

Za tie roky života som dostal žihadlá včiel a ôs takmer do každej časti tela, ale do jazyka ešte nie. Stalo sa. Takýto zážitok stačí raz za život. Nie som alergický na ich jed, ale nie je osa ako osa a to prekvapenie...

Odpil som si z čerstvo uvarenej kávy, samozrejme výrobárskej, z hrnčeka. V tom ma zavolali do prevádzky a hrnček som si položil na krabicu k otvoreným dverám do provizórnej kancelárie. Administratíva sa vo firme rekonštruuje, sme v provizórnom režime. Zatiaľ. Po návrate som bol myšlienkami niekde inde. Automaticky som sa napil, ale kávu som si podľa mojich zvyklostí nechal rozplývať na jazyku súbežne s myšlienkami, vychutnávam si ju. V tom som na jazyku zacítil prudký pohyb. Kým sa mi podarilo ukazovákom strhnúť hmýriace sa čudo z jazyka a von z úst, do jazyka som dostal niekoľko zásahov v sebaobrane a na rozlúčku ešte aj do ukazováka. Potom odletela. Vôbec ma nenapadlo s čím mám dočinenia až do momentu, kým som neuvidel to malé čudo odlietavať. Nebrala do úvahy, že som jej zachránil život, pretože v káve by to mala spočítané. 

Pichanec do ukazováka bol najslabší, ale jazyk to v prednej polovici schytal riadne. Okamžite začal opúchať a po desiatich minútach som šušlal ako bezzubí. Jedna mini rana krvácala. Pravdepodobne sa mi podarilo z nej vytlačiť časť jedu, aspoň si to myslím. Opuch silnel, ale nešíril sa smerom ku koreňu jazyka. Opúchala len predná polovica. O tolerancii môjho tela na tento druh jedu viem od detstva. Oproti tomu akú môžeme mať dnes istotu, že to nie je práve nejaký zmutovaný jedinec ? Od čias môjho detstva ubehli desiatky rokov. Vtedy som často dostával žihadlá od včiel. Dvaja susedia mali včely a keď bol nízky tlak, útočili ako zmyslov zbavené. Ako deti sme nesmeli, samozrejme, chýbať pri vytáčaní medu. To boli zážitky... Aj od zvedavých ôs sa občas niečo ušlo. Ale sršňom som sa doteraz dokázal vyhnúť.

Myšlienka na možnosť mutácie mi behala hlavou veľmi intenzívne, ale opuch bol len "lokálny". Rozhodol som sa so stavom bojovať bez návštevy lekára. Bolesť sa dostavila rovnako rýchlo ako opuch. Jej intenzita začala stúpať veľmi výrazne až keď sa opuch začal pomaly redukovať, asi po 1,5 hodine. Samotný jazyk ani z ďaleka toľko nebolel ako celá ľavá polovica hlavy, podnebie a aj tie zuby, ktoré už nemám. Pod pevnou protézou som cítil fantómovú bolesť. Bolesť začala ustupovať asi 3 - 4 hodiny po zmiernení opuchu jazyka. Celkovo to bol asi 6 - 7 hodinový veľmi divný stav, ako po vytrhnutí aspoň dvoch zubov a následnom doznievaní účinkov anestetika. Iba intenzívnejšie, až by som povedal, že som občas mal pocit jemnej závrate. Nepríjemné.

Dnes je po všetkom, akurát jazyk je od včera máličko stŕpnutý v miestach vpichov. Pomaly aj tento pocit ustupuje. Pravdupovediac, bál som sa, pretože to bola moja najhoršia skúsenosť s bodavým hmyzom. Tu sa ponúka otázka, prečo som riskoval napriek strachu a nešiel k lekárovi. Nuž, idem tam, až keď obrazne, hlavu nesiem pod pažou. Do jazyka ma nikdy nič nebodlo. Ani si nechcem predstaviť dieťa v tejto situácii...


 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto z daňových zmien získa viac a odkedy? Pozrite si prehľad

Zmení sa daň z príjmov 
aj nezdaniteľné minimum.

Kým nerobil hudbu, topil sa. Raper Dave vyhral ceny Mercury

Albumom Psychodrama mení britský rap.


Už ste čítali?