Spomínam si na prvé štyri dni v našej dedine a blízkom okolí po príchode tankov 21.8.1968.

Autor: Ján Šeďo | 22.8.2019 o 2:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  754x

"Prebiehala žatva, kosili sme obilie. Zobrali nás do tankov priamo z kombajnov. Ani umyť sme sa nemohli". Toto je autentické vyjadrenie členov posádky z niekoľkých Sovietskych tankov počas zastavenia kolóny v Plešivci.

My deti, ja som mal vtedy 9,5 roka, sme samozrejme veci vnímali úplne inak ako dospeláci. Oni tomu trošku rozumeli, pretože vojna sa skončila iba pred 23 rokmi a mnohí tú hrôzu prežili. Pochopiteľne, prvé čo ich napadlo, bolo zabezpečiť si zásoby jedla. Dedukovali zase vojnu. Aj keď dedina v tých časoch možno poskytovala lepšie možnosti ako mesto, ale bolo to iba zdanie. Stále to bolo obdobie, keď sa len ukazovali náznaky zlepšenia v samozabezpečení vidieckeho obyvateľstva. Vidiek - nevidiek, ostával obchod. Mimochodom aj vtedajší dlhoročný predseda MNV verejne hlásal, že "načo vám budú hospodárske zvieratá, všetko si kúpite v obchode". Dôkladne sa staral o to, aby všetkým znechutil chov. Jeho rodičia boli kulaci a on sa počas vojny schovával v sene. V tom najsprávnejšom momente vyliezol, vystrelil niekoľkokrát z poľovníckej pušky a už bol partizán aj s paragrafom. Jeho komunikatívnosť mu predurčila svetlú budúcnosť. Stalo sa. Takých bolo...

V intenciách danej situácie sa 22.8.1968 postavila do radu na základné potraviny stará mama. Chlieb sme si piekli doma, ale ba z múky. Popoludní po zatvorení obchodu sa vrátila domov. Pred domom na ceste sme sa stretli, ja aj s mamou sme išli akoby oproti zo zeleninovej záhradky. Mama stroho " nič ?", ona na to " nič" a tú skormútenú sklonenú hlavu si zapamätám do konca života. Vždy sa cítila byť zodpovedná za zabezpečenie rodiny potravinami a denným jedlom. Bola dobrovoľne domáca, aby mama mohla do práce a s otcom zarobili na prístavbu domu. Opakovalo sa to nasledujúce dva dni, ako cez kopirák. Rozdiel bol v tom, že na tretí deň po príchode domov skolabovala, pretože bolo dosť teplo, asi nejedla, aby nám, deťom, ostalo a kto vie, či sa aj vody napila. Na štvrtý deň nemohla znovu do obchodu. Neskôr sa preriekla, že ona sa nedokáže tlačiť. Nikdy taká nebola...

Rodinná rada rozhodla ( samozrejme bez detí ), že ráno pôjdem do fronty pred obchod ja so starou mamou z otcovej strany. Ona súhlasila. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje, ale tá druhá stará mama patrila v dedine medzi najváženejšie osoby. Svojho času zastúpila svoju nebohú sestru pri piatich deťoch a potom ešte porodila ďalších šesť. So švagrom. Tých prvých päť by bolo odsúdených na ulicu... Urobila to ako mladá žena. Toto sebaobetovanie si v dedine všetci veľmi vážili až do jej smrti.  V pohnutých rokoch 1917 - 1919 ju zbili žandári, najprv kakaštolaši, pretože hovorila na verejnosti po slovensky, gemerským nárečím, o rok neskôr zase slovenskí žandári, pretože hovorila na verejnosti po maďarsky. Výsledok bol na nej poznať do konca života. Dožila sa 88 rokov, nech jej je zem ľahká, ale my všetci z rodiny a dedina si ju nikdy neprestaneme vážiť. Vo svojej jednoduchosti predstavovala vzor...

A s takouto malou, krehkou starou mamou vo veku 80 rokov, som sa postavil do fronty ráno o 6.00 hod. Obchod otvárali o 7.00 hod. Keď sa ozval štrngot kľúča v zámku dverí z vnútra, tých asi 100 ľudí sa hrnulo bez zábran do dverí. Stará mama ostala stáť, "však ma rozpučia, bojím sa" a stál som vedľa nej. V tom sa niekto ozval: "Tetka Šeďová, ustúpte!" To, čo som vtedy videl a zažil, presne odpovedá roku 1989 po zahlásení " vytvorte koridor". Koridor sa vytvoril, ľudia sa prestali bezhlavo tlačiť. Vošli sme do obchodu a len my dvaja, so starou mamou. Predavač rázne zahlásil, že tatka Šeďová nevykúpi celý obchod, počkajte. Ukázal som zoznam a nákup mi aj s náhradnými riešeniami pán predavač ( robil kontrolóra v Jednote a chodil manželke vypomáhať do obchodu ) uložil do tašky. Až potom mohli ostatní, ale už sa údajne nikto netlačil. Pán to zvládol dokonale, v nemeckom zajatí sa naučil okrem nemčiny aj spôsobu zvládania kritických situácií. Bol nesmierne inteligentný človek a veci zorganizoval tak, aby sa každému ušlo čo mohlo a vyvážene. Ani ja som do tašky nedostal nič navyše, len vyvážene vzhľadom na stav zásob v obchode. Ale predsa niečo, vďaka starej mame. Nasledujúce dni už boli lepšie. Zásobovanie viazlo podstatne menej a predovšetkým ľudia si uvedomili, že chaos a tlačenica veci len zhoršujú.

Vojaci z tankov, ktorých stiahli z kombajnov, sa umyli po 2 dňoch strávených v tanku. Viete si predstaviť kombajn CK - 4, nemal kabínu pre vodiča ? Ako vyzeral kombajnista, čo mal na sebe a v pľúcach ? Potom na dva dni do tanku potiť sa...Miestnym, ktorí sa nad nimi zľutovali a kúpili im chlieb, maslo a niektorým sa ušiel aj hlt piva, sa až potom odvážili vyžalovať, na verejných záchodoch. Rodina nevie kde sme, prečo sme tu vôbec? Naše jedlo, ktoré dostávame je akurát na udržanie sa pri živote, aj to len a chvíľu...Takéto informácie nosili do dediny muži po ceste z práce. Všetci boli po pár dňoch v pomykove, otázka znela, čo sa to deje ? A dialo sa.

V Rožňave sa "zabývali" dokonale. Za chvíľu zistili, kde sa dá zohnať vodka, do toho rozkazy o hľadaní a likvidovaní oportunistov. Výsledkom bola ostrá streľba na hotel Kras. Nikto tam našťastie nebol, ale projektily zo samopalov a guľometov zničili budovu. Po čase sa začalo hovoriť, že velitelia museli vykázať zásahy proti nepriateľovi a oni to vyriešili po svojom. Vyvažovali mŕtvych na civilnom obyvateľstve. Na hoteli spôsobili iba materiálne škody. V meste po nich ostali vplyvom vodky aj mŕtvi...Boli to časy, keď som následne bol vďačný za to, že som žil a vyrastal pánu Bohu za chrbtom. Za môjho detstva tam nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto z daňových zmien získa viac a odkedy? Pozrite si prehľad

Zmení sa daň z príjmov 
aj nezdaniteľné minimum.

Kým nerobil hudbu, topil sa. Raper Dave vyhral ceny Mercury

Albumom Psychodrama mení britský rap.


Už ste čítali?