Vlaky včítane náhradnej dopravy meškajú a meškajú.

Autor: Ján Šeďo | 23.5.2019 o 13:47 | Karma článku: 1,77 | Prečítané:  660x

Priama skúsenosť zo železničnej stanice Hronská Dúbrava. Už je z toho iba denno-dená komická situácia pre zamestnancov a ide len o to, koľko sa mešká a či je k dispozícii súci rušeň na lokálnu linku.

Naozaj je to komické sledovať, ako sa celá osádka železničnej stanice a údržby tratí nebaví na ničom inom, ako na meškaní všetkých vlakov v tejto stanici. K meškaniu to donúti aj náhradnú autobusovú dopravu. Autobus do Banskej Štiavnice namiesto "Štiavnickej Anči" stojí a čaká, ale sa odchodu nedočká na čas, pretože spolu súvisiace spoje meškajú z každého smeru. Osobáky, rýchliky ( tie tu už nemajú zastávku, ale okolnosti ich donútia zastaviť aj v tejto stanici ), všetko jedno, jazdí to skoro chaoticky.

V Japonsku za takejto situácie by už nebolo koho vymenovať za Riaditeľa železníc. Za 30 sekundové meškanie rýchlovlaku hádže tamojší riaditeľ Železníc uterák do ringu a odchádza zahanbený z funkcie.Tu sa nič nedeje. Nikto sa neobťažuje verejne a predovšetkým s dostatočným predstihom, preventívne informovať cestujúcu verejnosť o pravdepodobných úskaliach cestovania na železnici. Informácia o meškaní priamo na železničnej stanici prichádza dosť neskoro, pretože množstvo dopravcov príliš neberie ohľad na náväznosti v jednotlivých smeroch.  "Náhodne pokazené motorové súpravy" ( kto vie pre čo ), sťahujú operatívne do stanice hoci aj vysokovýkonnými elektrickými rušňami ( choď po neho, stojí za mostom ). Vypriahnuť, dotiahnuť späť 3 kilometre do stanice a znova zapriahnuť. Potom môže rýchlik ďalej, s meškaním, ak ho do tejto chvíle nemal. Operatíva predsa nepozná hraníc, hlavná trať na Bratislavu nemôže byť blokovaná nejakým vynoveným, ale pokazeným "Pegasom", ktorému sa možno prehrieva elektronika ako povestnému "Somárovi" z Považskej Bystrice s motorom Caterpillar. Nič iné neostáva, len operatívne riešiť a hasiť, čo sa dá. Cestovný poriadok ? V niektorých momentoch má iba informatívny charakter. Myslím si, že sa to ŽSR začína vymykať spod kontroly. Lokálni prednostovia staníc iba hasia čo sa hasiť dá.

Pravidelne vidím na trati "Pershinga", ktorý horel. Vnútro musí byť, samozrejme, opravené, ale kapotáž a bočné mreže stále nesú známky po požiari. Akú má asi cestujúci dôveru voči takémuto ošľahnutému koňovi ? Aj na oko je to nedôvera.

Ľudia sa zabávajú a tipujú meškania. Ovplyvniť to nevedia a čo im ostáva. Len sa usmievať. Ale náhodní cestujúci z väčších vzdialeností si to takto určite neužívajú. Oni na tento chaos doplácajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.


Už ste čítali?