Projektovanie obalov s cieľom uzatvoreného výrobného cyklu - naša budúcnosť.

Autor: Ján Šeďo | 19.5.2019 o 12:11 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  165x

Projektovanie obalov v súčasnosti počíta viac so skládkovaním, ako recykláciou odpadov. Skládky budú raz minulosťou. Čo urobiť s nespracovateľnými plastovými a vrstvenými obalmi ?

Projektanti a konštruktéri výrobkov riešia minimalizáciu nákladov a materiálovú voľbu pre produkty iba jedným smerom. To znamená navrhnúť materiály s vhodnými vlastnosťami pre požadovanú potrebu a nikto nerieši, čo s tým bude po skončení životnosti. Ako príklady by som mohol uviesť vrstvené obalové fólie, ktoré obsahujú rôzne druhy impregnovaných papierov a hliníkovú fóliu ( tetrapack - obaly na mlieko, jogurtové viečka, cigaretové krabice, sáčky pre nepreberné množstvo potravín...). Na margo viečok z jogurtov môžem uviesť, že je to veľmi vhodný príklad a vďačný materiál na to, aby sme školákov v rannom veku učili separácii odpadu a vtĺkali im do hlavy zmysel tejto činnosti. Svojho času asi pred 8 rokmi v jednej Banskobystrickej škole deti vyrábali z viečok očká a potom reťaz, ktorú navíjali na bubon. Boli aj v detskej TV relácii.  Reálne, ak sa na trhu s hliníkovým šrotom objaví pár ton viečok, zlisovaných do kvádrov, každý nad tým prevráti oči, ale vždy sa niekto nájde, kto to kúpi za pár eur a pomaly spracuje. Je to veľmi ťažko spracovateľný odpad z hľadiska recyklácie hliníka. Pred pár rokmi sa vyjadril riaditeľ jednej z firiem, ktorá vyrába valcované hliníkové fólie na rôzne spôsoby. "Desí ma predstava, keď raz budeme musieť recyklovať čoraz komplikovanejšie vrstvené fólie, ktoré od nás požadujú odberatelia". Na opačnej strane sú plasty, z ktorých sa reálne oplatí triediť a recyklovať polypropylén - napr. kelímky pre jogurty a polyetylén - to sú tie naše PET fľaše na nápoje.

Vrstvené obaly recyklovať spôsobom pre spätné získanie kovov je v drvivej väčšine prípadov nerentabilné. Obsah kovov nikdy neprevyšuje 10 %. Tieto materiály sú tak dôkladne zlepené, že mechanicky ich od seba oddeliť je nemožné. Čo s nimi ? Ani plast, ani papier, ani kov. Ostáva len spaľovňa. Kovy likvidovať v spaľovni je hriech na veky vekov. Keby to bol len plast a kov, potom riešením je pyrolýza. Z plastu vzniknú spáliteľné plyny a možno aj nekvalitná nafta s podlimitným cetánovým číslom ( charakterizuje horľavosť ). Kto však dokáže tak dokonale separovať, aby sa do procesu pyrolýzy nedostali plasty s plnivami a blokátormi horenia ? Plasty okrem PP a PET sú z väčšej časti plnené plnivami buď ako blokátor horenia ( letectvo a automobilový priemysel ), alebo obsahujú plnivá pre šetrenie objemu plastu a získanie potrebných vlastností. Všetky plnivá sú nehorľavé a tieto plasty nie sú vo forme odpadu vhodné na nič. Ako extrémy by som mohol uviesť drveným sklom plnený polykarbonát, alebo polystyrén s nadúvadlom ( figúrky na kolky a bowling ). Jedine snáď do obaľovačky asfaltu ako súčasť spodných vrstiev asfaltových plôch. Nie som si istý, či parametre diaľničného asfaltu by toto dovoľovali, ale lokálne komunikácie možno áno.

Čo s týmto neutešeným stavom ?

Že obal predáva, to je fakt. Stará pravda obchodníkov. Dotiahli sme to tak ďaleko, že "dokonalé" obaly z hľadiska predaja nás dusia a ešte len budú. Konzumná spoločnosť nepozná v ničom hranice. Osobne vidím možnosti odstúpenia od tvrdej komercializácie a cúvnuť k systému projektovania, kde bude obal dopredu zvolený tak, aby jeho spracovanie bolo zaručené a rentabilné. Nie je to iba sen ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.

Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.


Už ste čítali?