Mám nového kamaráta, vlčiaka, doterajší postrach ulice.

Autor: Ján Šeďo | 15.4.2019 o 16:00 | Karma článku: 2,71 | Prečítané:  1064x

Jeden by tomu neveril, ako sa podarí spriateliť s dospelým vlčiakom, ktorý ide preraziť bránu pri každom pohybe aj tej istej osoby, dokonca aj auta, popred bránu. Zo začiatku ma iritoval. Potom nastal zlom.

Od malička bol lotor. Prehrabal sa popod plot k susedom a potrhal čo sa dalo. Vždy ho celá ulica brala ako nutné zlo. Riešili ho dokonca na Obecnom úrade. Nikto sa nezamyslel nad tým, že v našej krátkej uličke ohraničenej záhradami, lesom a cestou sa pohybujú "naše" uličné mačky a drobná zver z lesa. Mačky chodia na lov v pravidelných intervaloch, myši, slepúchy a neviem čo ešte. Bezpečne vychytajú a čistia územie. Sú to naše deratizátorky. V nočných hodinách sme mali asi po 3 roky problém s Kunami. Celé rodiny sa preháňali po strechách. Domy pod kopcami majú tú nevýhodu, že sa dá ľahko dostať na strechu. Podarilo sa im vliezť do susedovej izolovanej strechy a čo iné ostalo, opravovali sme. Škridle dole, výmena izolácie, no nenadávali by ste ? Boli aj v časti mojej strechy. Našťastie dispozícia mojej strechy im nedovoľovala taký "bašavel" ako u suseda. Nuž čo, opravili sme. Potom sa nám podarilo chytiť do pasce staré samice a odvtedy je pokoj. Počkali sme si, až prídu vnúčence. Ani moje, ani susedove živú Kunu z blízka nevideli. Po prehliadke improvizovanej ZOO išli do prírody o 20 km ďalej. Ako má strážny pes reagovať spoza plota na takéto teatro ?

Kuny zmizli, síce ráno sem-tam vidím vizitku, ale už nechodia celé rodiny. Hovorí sa, že ak sa podarí starú samicu odpratať z územia, mladé sa "rozprášia" po svojom.  Na mačky si vlčiak ako-tak zvykol a ak ich včas zaregistruje, veľmi nevyvádza. Vytvorila sa tu medzi nimi akási symbióza. A tak chudák chráni svoje územie aj pred autami.

Denno denne sa v rámci povinných prechádzok s dvoma francúzákmi ( barlami ) prechádzam popred "jeho" bránu a po 2 dňoch ma začalo iritovať, že pri každom prechode sa ako zmyslov zbavený rútil do brány. Palice nepoznal. Nakoniec som sa odhodlal pri ňom pristaviť. Palice som odložil tak, aby ich nevidel. A dal som mu príležitosť chytiť si pachovú stopu ruky cez plot. Pomaly a pokojne, aby nemohol "rafnúť". Potom sa to ešte zopakovalo niekoľkokrát, potreboval asi pochopiť, že jeho územie neohrozujem. Pri prvom kontakte cez bránu sa bál rovnako ako ja. Ukázalo sa, že nie je to žiadny divoch, potrebuje iba trošku pozornosti.

Teraz po 2 týždňoch sme kamaráti. Pristavím sa pohladkám a poškriabem chrbát cez bránu. Drží ako hluchý dvere. Dokonca ak si ho nevšimnem "trucuje". Dvihne sa a sadne si chrbtom k bráne mimo môj dosah a pozerá sa cez plece akoby "jedným okom". Viem, že je nešťastný, "gazda" si ho veľmi nevšíma. Už som premýšľal aj o tom, ako jeho majiteľovi poviem, že ak bude teplejšie, mal by ho vysprchovať šampónom. Asi utópia. V jeho srsti je všetko možné, ale sme kamoši.

PS : Pokiaľ sa naháňame za prácou ako zmyslov zbavení, nie je čas si všimnúť ani to, čo sa deje okolo nás. V mojom dvore má pes už priestor pripravený. Kým nebudem na dôchodku, nechcem žiadneho. Práve preto, aby nebol ako tento vlčiak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.


Už ste čítali?