Zanzibar, spomienky na dovolenku a stretnutie s pravými Masaymi časť 3. Masayi.

Autor: Ján Šeďo | 14.4.2019 o 18:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  356x

Správa hotelového rezortu preniesla kúsok vnútrozemskej Tanzánie na Zanzibar. „Kúpili sme Masayskú dedinu“ aj s obyvateľmi a postavili ju v rezorte, znelo už pri príjme na ubytovanie.

Neklamali. Praví nefalšovaní Masayi sa prechádzali po pláži na vymedzenom území. Dva krát do týždňa masayský večer s kultúrnym programom a večerou v ich „dedine“ . V ponuke jedál bolo všetko možné, aj ich jedlá. Dokonca ratatuile. Ochutnal som nič sa mi nestalo... Exotika tak trošku štrajchnutá európskym štýlom. Pre našinca nášho kalibru je to stále exotika.

Fotografovanie sa s Masayskou rodinou.

Aké jednoduché na prvý pohľad. Nie je to až tak jednoduché. Manželka zbadala na pláži sa prechádzajúceho pravého Masaya s dvoma malými chlapcami. Tí si šantili čo im ich telo dovolilo, kotrmelce, prískoky ( budúci lovci ). Pokus dobehnúť otca rodiny skončil síce dobre, ale s ochrankárom v päte. Ako som písal, sú všade. Z časti kôli Masayom a z časti kôli domácim. Domáci mimo rezortu by...nechcem urážať, ale sú skutočne chudobní... a Masay je povaha o niečom inom. Aj nevedomky uraziť jeho hrdosť je hra so svojim životom. Masayskú ženu ( tých pravých Masayov ) nemáte šancu vidieť. V priebehu bežného dňa Vás ochranka do dediny nepustí a večer, keď dedinou môžete prechádzať, je výsadou mužov predať Vám všetky ozdoby a predmety, ktoré vyrábajú. Ich ženy sú pre bielokožca tabu. Vo vnútrozemí Tanzánie nie je údajne žiadnou výnimkou, že dedinu tvorí jeden lovec a jeho ženy. Každá v samostatnej chatrči s ich spoločnými deťmi. Ak sa vráti po 2 -3 dňoch z lovu, úlovok zhodí na „námestí“ a o nič iné sa nestará. Ženy zariadia všetko. Love aj 2 dni spí a odpočíva. Loviť iba s oštepom a živiť rodinu nie je len tak...Sú to pre nás neuveriteľne hrdé povahy a nechtiac sme sa o tom presvedčili.

Po večernom programe sme prechádzali dedinou a manželka prešla tesne vedľa jedného takéhoto lovca, v tomto momente predavača ozdôb. A pri tom sa pozerala iným smerom, ako mal svoje veci rozložené. Urazilo ho to zrejme do krvi, lebo sa v zápätí ozvalo: „Prečo aspoň nepozrieš, ja som iný ako ostatní, alebo preto že som čierny !“ Silná káva. Ešte že to bolo po anglicky a našťastie som tomu porozumel. V dave to zašumelo, ale každý pokračoval ďalej. Otočil som sa späť, podišiel k nemu a mojou dvakrát zlomenou angličtinou som sa ospravedlnil a vyhovoril na to, že sme práve pricestovali a nepoznáme miestne pomery. Ale som ho ubezpečil, že najbližšie sa tu určite zastavíme. Chlap trošku skrotol a snažili sa ho aj ostatní ukľudniť. Trošku z toho bol vykoľajený a nečudujem sa, z mojej angličtiny by sa vykoľajil aj rýchlik. Porozumel našťastie. Skončilo to s úsmevom a podaním si rúk.

Jeden ďeň sme si dali na prehliadku hlavného mesta Stone Town. Bývalé otrokárske centrum, kde sa riadilo všetko Quatarskými obchodníkmi s otrokmi. Z vnútrozemia vozili "odchytených" afričanov a na trhu sa licitovalo. Najväčšiu hodnotu mali Masayovia, vysokí, silní a omnoho zdatnejší aj po inteligenčnej stránke ako ostatné etniká. Obyčajne robili dozorcov. O zrušenie otrokárskeho systému sa zaslúžil p. Livingston, ak sa nemýlim Ír. On to celé pohol a prekopal, postaral sa o kresťanstvo. Domáci dokonca postavili 4 stĺpy v katolíckom kostole hore nohami, kým sa vrátil z ciest. Je to tam do dnes. Mali sme Rusky hovoriaceho sprievodcu. On si to myslel a my sme mu to verili. Jeho ruština bola voči mojej angličtine omnoho viac polámaná, ale sme sa pekne dohodli. Prisľúbil, že ak sa vrátime za rok, už bude hovoriť aj po slovensky. Nepôjdeme tam, mohlo by nám to ublížiť...

Ten rezort bol síce za dosť peňazí, ktoré nebudem nikdy ľutovať. Ponúka absolútny komfort. Dôležité je čo najrýchlejšie sa oboznámiť s možnosťami. Všade Vás ponúkajú všetkým možným. Kde sa pohnete, najete sa a napijete v cene. Niekedy je to otravne príjemné, Hakuna Matata Zanzibar.

PS : Fotografie zverejním samostatne v blogu: Osobné fotografie zo Zanzibaru s komentárom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?