Príbeh špagáta ( VŠ na vojne za totáča )

Autor: Ján Šeďo | 1.8.2015 o 19:06 | Karma článku: 4,57 | Prečítané:  327x

Dvaja s jedným vojakom sme nestihli zliezť. Zostali sme na vrchu čoraz viac kývajuceho sa vrtuľníka. On stál na mastnej stúpačke vedľa jedného z dvoch horúcich motorov, ja som mal jednu nohu na stúpačke a druhú pred motorom.  

Mal som omnoho lepšiu pozíciu na udržanie akej - takej rovnováhy. On sa musel striedavo držať nie práve chladného hrebeňa medzi motormi, o ktorý sa zatvárajú kapoty motorov. Teplo z motora mu sálalo priamo do tváre. Chvíľu sme takto balansovali. Pred nami horúce motory, za nami spustená kapota, 4 metre ničoho a betón. Ten stroj pristál pol hodiny predtým a určité úkony sa museli urobiť ihneď za tepla. Predpis je predpis.

Kývanie silnelo, pretože na veži sa práve rozhodli naviesť pristávajúci stroj na vedľajšiu stojánku. Na letisku ich v tom čase bolo voľných minimálne 8. Prečo by chodili súdruhovia zo štábu letectva pešo ? Rovno pred bránu s nimi. Menej toho uvidia pri previerkach.

Hore to začalo byť vážne. Vojak striedal ruky rýchlejšie a rýchlejšie, v tvári mal z čiastočného profilu neuveriteľný výraz strachu a bezmocnosti. Išla z toho hrôza. Keď sa to celé začalo lámať, zbadal som dole kompletné velenie útvaru, ako so záujmom, ale nemo, sledujú udalosti. Boli ako prikovaní. Z veže na nás dobre videli, ale ani jeden nepobehol kývajúc smerom k veži, že niečo nie je v poriadku. Boli tam aj navigačné zástavky.

Nadával som a kričal zo strachu a v jednom momente som sa začal nakláňať k vojakovi s vystretou pravou rukou smerom k nemu. Bol to akýsi inštinkt. Ľavou som vyvažoval postoj, ktorý sa najskôr podobal na niečo medzi postojom zápasníka sumo a úklonom pred Džingischánom. "Gerťo, podaj mi ruky, tlak zabuchne kapotu a máš po prstoch" ! Trikrát, štyrikrát, ale bál sa pustiť. Pridal som na hlase, ako to len šlo. V tom rámuse od pristávajuceho stroja toho veľa nepočul. Potom sa konečne odhodlal a pustil sa. Chytil sa mojej ruky a tak sme asi 3 - 4 sekundy baletili spolu. A prásk ! Kapota sa s rachotom zatvorila a ak bol vojak predtým na smrť vydesený, tak ten moment prekvapenia neviem opísať. Vytreštené oči a des. Stroj konečne sadol a spomaľoval otáčky. My sme mohli dole a na mňa to vtedy doľahlo. Nabral som kurz rovno k veliteľovi útvaru a "opýtal" som sa ho: " Čo to za debila ten stroj sem naviedol " ? V tvári ho zaliala páľava a so sklonenou hlavou odišiel bokom. Až neskôr som si uvedomil, že som mohol vtedy skončiť v morálnom bahne socialistickej armády. Na moje šťastie, bol realista a situáciu zhodnotil podľa toho, čo videl. Nikdy so mnou na toto téma neprehovoril ani slovo.

A vojak ? Zmohol sa len na tiché ďakujem. Potľapkali sme sa chlapsky po pleci, viac slov nebolo potrebných. Dva týždne bol ako zarezaný. V civile bol murár.

leto 1983

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?