Nájsť si vhodné zamestnanie vo veku 57 rokov je u nás fuška.

Autor: Ján Šeďo | 12.6.2016 o 19:09 | Karma článku: 9,71 | Prečítané:  2860x

V inom blogu som napísal, že končím so živnosťou. Začal som si hľadať primerané zamestnanie, ale napriek množstvu odoslaných životopisov sa ukázalo, že zamestnať sa primerane v tomto veku je zložité...

     Ľahko sa to povie, realizácia je podstatne ťažšia. Ak má byť zamestnanie primerané schopnostiam, zdravotnému stavu a za primeraných mzdových podmienok, zdá sa to byť na Slovensku neriešiteľný problém. Na margo zdravotného stavu len toľko, že podľa vyjadrenia rehabilitačného lekára zodratá a vysunutá platnička, výrastky na chrbtici a opotrebený bedrový kĺb mi "už v tomto veku patria".  Portál Profesia.sk ponúka široký výber zamestnaní. Na slovenské pomery by som skôr konštatoval, že až veľký počet pracovných miest pri aktuálnom stave nezamestnanosti. Presné číslo stavu nezamestnaných som si neoveroval, ale mohlo by to byť okolo 11,5 %.

     Ak nepočítam čas strávený na VŠ a 1 rok na vojenčine, s 33 ročnou praxou výhradne v metalurgii a kovospracujúcom priemysle je zamestnanie na poste operátora výroby takmer nemysliteľné. Musím sa priznať a myslím si, že ak sa človek naučil pracovať hlavou a nerobil dlhodobo manuálne, ako operátor by asi neuspel. Nie je to z dôvodu neexistujúcich pracovných návykov. Moja veková kategória bola odchovaná na manuálnej práci všetkého druhu. Počnúc od okopávania záhumienok, cez všetky domáce práce až po každoročné letné brigády počas štúdií. A ak si človek samostatne zrekonštruuje starý dom, je prakticky vyučený v niekoľkých oboroch. Organizmus je za tie roky inak nastavený. Mozog si zvykol neustále niečo riešiť. Neuspokojí sa s jednoduchšou ( v zmysle technickej náročnosti ) opakovanou činnosťou. Ľudia s návykmi takto si zarábať na chlieb sú bez sporu omnoho lepší operátori. Určite by som si na trvalú manuálnu prácu v tomto veku nezvykol...Preto vyhľadávam mne vyhovujúce, primerané ponuky a tu som narazil na bariéry.

     Pred pár dňami informačnými médiami prebehla správa, že zahraničné spoločnosti sú nútené na Slovensko dovážať kvalifikovanú pracovnú silu. Jednalo sa o stredné a vyššie technické kádre ako konštruktéri, vývojári, špecialisti v metrológii, riadiaci technický personál a podobné kvalifikácie. Nemyslím si, že by na Slovensku nebolo dosť schopných ľudí. Sú, ale pracujú v zahraničí. To, čo ostalo doma, nespĺňa ich požiadavky hneď z niekoľkých dôvodov. Na všetky pracovné pozície, ako to vyplýva aj z požiadaviek na zamestnanca, sú kladené komplexné nároky. Jednak odborné s praxou, jazykové a vzhľadom na náročnosť a nákladnosť implementácie zamestnanca do štruktúr spoločností počítajú ( aj keď nie je to nikde napísané ), s dlhodobou perspektívou. V mojom veku je to pre nich nezaujímavé, aj keby som spĺňal všetko. Ľudí, ktorí sú schopní pracovať s 3D systémami ( konštruktérska prax ), dobre ovládajú aspoň jeden svetový jazyk, majú organizačné a riadiace schopnosti, dokážu spoľahlivo komunikovať s materskou spoločnosťou ( väčšinou v Nemecku ), majú predpísanú dĺžku praxe, sú ochotní cestovať, ovládajú riadiace systémy LEAN, six-sigma, 5s, 6s, KAIZEN, ISO 14001, 9001, najnovšie 5001 ( energetická efektivita ), sú vekovo perspektívni...., už dávno niekto zamestnal a dobre zaplatil. Takíto sa nepovaľujú na úrade práce. Zahraničné spoločnosti, predovšetkým tie, ktoré sú naviazané na automobilový priemysel, sťahujú na Slovensko aj svoje vývojové oddelenia. Nie je to však výhradne o automobilkách. Podstatné je, že ja som mimo týchto požiadaviek minimálne vekom.

     Moje možnosti sa výrazne scvrkli. Nevzdávam sa, lebo verím, že v mojom regióne sa musí nájsť zamestnávateľ a predovšetkým manažér, ktorý sa zamyslí nad tým, že dlhoročnú prax a schopnosť používať sedliacky rozum je možné spojiť s vyššie uvedenými anglickými skratkami nástrojov riadenia. Kto vytvoril tieto systémy, nemal na mysli nič iné ako vysokú kvalitu produkcie a trvalé zlepšovanie, spoľahlivú reprodukovateľnosť procesov, sledovateľnosť a identifikovateľnosť všetkého, čo sa v procesoch vyskytne, znižovanie nákladov, poriadok na pracoviskách a čistotu produkcie v zmysle neznečisťovať svoje okolie. Všetko sú to atribúty, ktoré by za prirodzených okolností mali byť samozrejmosťou. Nie sú, pretože ako ľudia, máme svoje povahy rôzne. Túto rôznorodosť je nevyhnutné dostať do jednej harmonickej línie a na to slúžia vyššie uvedené múdre skratky. Len aby sa našiel manažér - analytik.

Našinec vraj v porovnaní s vyspelým Západom nie je ochotný sťahovať sa za prácou. Je pravda, že sme o trošku viac naviazaní na bydlisko, ale už to ani z ďaleka nie je úplná pravda. Bariéry vidím skôr v niečom inom. Predstavte si 4 - 5 člennú rodinu z okresu napr. Humenné, že sa presťahuje do okolia napr. Nitry. Doma asi robia za minimálnu mzdu, z ktorej je umenie vyžiť, nie usporiť na budúce bývanie v novom prostredí. Rodinné väzby a loajálna miestna komunita je akou - takou istotou. V novom prostredí by sa pravdepodobne zadĺžili na desiatky rokov až po uši. A nakoniec, ani tam nie je istota navždy. Bez presťahovania rodiny je neustále cestovanie, a náklady na živobytie v odlúčení väčšinou hlavy rodiny len pre silnejšie povahy. Každý si dobre rozmyslí, či ide alebo nie a ak áno, tak len pri slušne zaplatenej práci. Slováka nájde človek všade na svete. Typy svetobežníkov sa málokedy presúvajú s celou rodinou. Sú to väčšinou odvážnejší jednotlivci, alebo takí, ktorým príde zle pri pomyslení na život v slovenskej pseudodemokracii kde jedinou hodnotou sú peniaze, alebo bez rodinných záväzkov. Možno toto všetko dohromady.

Mal som ambície pracovať v zahraničí a cestovať hore - dole. Nakoniec sa ukázalo, že to jednoducho nepôjde, už na to nemám. Rodina je silné puto a chodiť domov na návštevu by znamenalo vzdať sa všetkého pôžitku zo života na dedine, záhradky a ostatných príjemných vecí, ale aj starostí s rodinou. Toto duchovné bohatstvo ďaleko predčí pohodlie z väčšej výplaty. Peniaze jednoducho nie sú všetko.

     Nech to dopadne ako chce, ale akákoľvek forma súkromného podnikania je pre mňa v tomto štáte definitívne pochovaná. Pri optimalizácii daní v menších pobočkách DÚ prakticky nejde o ochranu financií pred nenásytným darebákom - štátom, ale o drzé lakovanie úradníkov, ktorých potom stretnete hocikde a hocikedy. Tu sa pozná takmer každý s každým. Robia si svoju prácu ( tí bezúhonní a nepodplatiteľní - o nich je reč ), za nastavené zlodejské systémy nenesú zodpovednosť. Drzo veriť že neuvidia to, čo vytŕča z radu ( poznajú región ) nie je môj štýl.

     Neskladám zbrane ale na staré kolená sa chcem uchýliť do relatívneho bezpečia väčšej firmy. Chcem mať pokoj od výpalníka menom Slovenská republika, lebo proti vetru sa .......nedá, tak !  Leda že by sme všetci a naraz...

 

 

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?