V súvislosti so zdravotníctvom už asi nikto medze nepozná !

Autor: Ján Šeďo | 24.4.2016 o 11:15 | Karma článku: 3,82 | Prečítané:  400x

Z osobných rozhovorov s pacientmi v rekonvalescencii som sa dozvedel o trpkostiach a bezmocnosti, s ktorými sa niektorí museli vysporiadať. Priveľa na jeden blog, preto popíšem len dva typické, také "našské" príbehy.

Že systém a jeho prvky sú prehnité, to je už dnes notoricky známe všetkým. Korunu všetkému nasadil generálny prokurátor s piešťanským CT a predpokladám, že na tom hrbole na koberci, ktorý svojim rozhodnutím vytvoril, si poriadne narazí čelo. Nepočul som zdôvodnenie, ak vôbec bolo, ale predpokladám, že tam chýbala nejaká čiarka... Nehanebná slepota voči realite, nekonečné šklbanie rozpočtu, socialistický systém riadenia, platové tabuľky z čias Biľaka, absencia menežerského prístupu, neidentifikovateľnosť zodpovednosti, vytvárajú možnosti pre vznik situácií vo vzťahu k pacientom, o ktorých chcem napísať. Priveľa na jeden blog, preto popíšem dva prípady, ktoré sa mi javili ako dokonalý obraz systému. Podotýkam, systému, nie jednotlivcov a nemocníc, aj keď systém tvoria ľudia vo vymedzenom priestore a čase. Príbeh č. 1 : AUTOHAVÁRIA Vozidlo nič netušiacej mladej vodičky bolo na ceste zo zadu obrazne zostrelené inou vodičkou. Náraz, tma, potom kruté precitnutie. Nekoordinované prudké trhnutie telo nevydržalo a trpela zlomeninu chrbtice. Rýchla zdravotná pomoc ju transportovala do priľahlej okresnej nemocnice. Tu sa niekoľko hodín nič nedialo a mladá žena, matka dvoch detí vo veku 4 a 6 rokov, začala panikáriť. Hlavou sa jej premietala rodina, ich budúcnosť a manžel. Hrozba trvalej zmeny mobility a sprievodné bolesti a ťažkosti, u nej vyvolali požiadavku na prevoz do inej, na takéto stavy podstatne lepšie vybavenej, nemocnice. Svoju požiadavku postupne, v priebehu 2 dní, oznámila trom lekárom. Všetci traja sa v zápätí otočili na päte a jeden z nich navyše poznamenal, že nech si prevoz vybaví sama. Rodina vybavovala a úspešne. Prevoz do cca 110 km vzdialenej, kvalitatívne lepšie vybavenej nemocnice, absolvovala dva dni po úraze bez odborného doprovodu, iba s vodičom. Tu sa jej ujal lekár, ktorý jej po preštudovaní stavu oznámil, že ak sa pri nasledujúcej operácii nevyskytnú komplikácie, je na rade a bude ju operovať. Aj sa stalo. Dnes je v štádiu rekonvalescencie, zoskrutkovaná a platničkami vystužená chrbtica je funkčná. Samozrejme, že už nikdy nebude ako pred úrazom, ale dopadla relatívne dobre. Osobne by som tak isto reagoval a žiadal prevoz do ústavu s čo najlepšími zdrojmi ( technika, odborníci ). Tak isto by som predpokladal a od pravdy nebudem ďaleko, že v danej, bohom zabudnutej okresnej nemocnici, nebudú mať ani ostrý skalpel, nehovoriac o skúsenostiach s úrazmi chrbtice. Čo je to za systém, ktorý dovoľuje pacienta ponechať 2 dni v neistote so zlomenou chrbticou a aby si riešil sám prevoz ? Kde je perspektívne myslenie ? Je nám jedno, či sa z mladého človeka stane poberateľ štátnej podpory, alebo platiteľ daní a odvodov do pokladnice ? Toto je menej etická stránka veci. My nežijeme obklopení pieskom, kameňmi, alebo v džungli. Tu predsa ľudský život a kvalita života má hodnotu ! Príbeh č. 2 OPERÁCIA Ide asi o 40 ročnú pacientku s chorobnými zmenami na končatinách. Plánovaný operačný výkon prebehol bez komplikácií. Po operácii ju s lôžkom presunuli do izby. Súbežne bolo niekoľko pacientov prepustených z nemocničnej starostlivosti do domáceho ošetrovania a na oddelení vládol nevšedný ruch. Ľudia prichádzali po svojich blízkych, odchádzali, dokumentácie, liečebné pokyny, lieky a mnoho detailov okolo všetkých. Nedostatok sestier spôsobil, že sa pacientka po operácii ocitla na dlhé hodiny bez dozoru, pomoci a podpory. Nepríjemné pocity po prebudení, smäd, strach z osamotenia, pretože nedosiahla na zvonček, aby si privolala pomoc, ju takto desili viac ako 3 hodiny. Keď prepustení pacienti odišli a na oddelení nastal kľud, jedna zo sestričiek, akoby náhodou otvorila dvere do miestnosti, kde čerstvo operovaná a vydesená pacientka mlela z posledného. A vy tu čo robíte ? Znela otázka sestry a nastal frmol... Pacientka už dnes dokáže o tom hovoriť ako o úsmevnej udalosti, ale v skutočnosti je to smutné. Kde je tu systém, ak nie je čas na to, aby pacient po operácii nebol odložený ako starý kabát. Určite to nevnímam ako chybu sestier, ale chybu v organizácii práce a optimalizácii stavov personálu. Ako sú staré normy pre pomer počet pacientov : počet sestier ? Sú tu jednoznačne stanovené priority v činnostiach ? Pracujú kolektívy oddelení ako jeden team ? Pochybujem o tom, že pod silným tlakom, v časovom strese a navyše s chorými ľuďmi, je možné prácu organizovať v presnom časovom rozvrhu za každých okolností. Chorí ľudia nie sú staré kabáty, stavy personálu nepustia, pretože pri práci s chorými sa mechanicky pracovať nedá. Verím tomu, že toto je len omrvinka z toho, s čím sa pacienti stretávajú v slovenských nemocniciach a ambulanciách. Ostatne pri poslednom ( 2. Ficova vláda ) politickom delení rezortov bolo zdravotníctvo pridelené do Košíc ako tučná hus na šklbanie a správcovia farmy neostali svojej povesti nič dlžní. Čo sa tu musí stať, aby sme skutočnosť presne pomenovali a raz a na vždy strčili tunelárov tam, kde patria ? Veď tu sa nič neutají, sme krajina ako tzv. dve šľapy. Pán nový minister zdravotníctva ! ak ste na pochybách, pýtajte sa ľudí, porovnajte ceny zdravotníckeho materiálu pred zavedením verejného obstarávania a po ňom. Preskúmajte výkonnosť oddelení VO v štátnych nemocniciach a zrušte tabuľkové ohodnotenie referentov, ktorí riadia aukcie. Oni nepracujú podľa tabuliek a šablón. Ich trpezlivosť, kreativita a presnosť vytvárajú úspory ! To sú mysliaci referenti bez pracovného času. Sú nútení neustále študovať meniaci sa zákon o VO a súvislosti ! A sú ohodnotení podobne ako referenti, prekladači papierov, pretože tabuľky a interné nariadenia nepoznajú výnimky ! Mimochodom, tie úspory nie sú žiadnymi úsporami. To sú peniaze, ktoré si predtým delil dodávateľ a ten, kto podpísal faktúru...Tak sa prosím rozhýbte...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?