3 dni v kúpeľoch a predvianočnej Budapešti.

Autor: Ján Šeďo | 17.1.2016 o 19:49 | (upravené 17.1.2016 o 19:58) Karma článku: 3,79 | Prečítané:  174x

Vianočný darček od detí sme aj tento rok minuli už pred Sviatkami. Tentokrát za prijateľných podmienok v Budapešti. Kúpele, prehliadka mesta a potulky, len tak, zo zvedavosti. A ani trošku sme to neoľutovali...

V prvom rade nás sem priviedli kúpele. Je ich tu neúrekom, na území mesta je v prevádzke okolo 35 kúpeľných domov. Žiadne nové, eurofondové aqaparky, ale všetky späté s históriou. Vláda si vraj dala za cieľ zrekonštruovať všetky historicky významné. Náš "balík" obsahoval možnosť výberu zo štyroch v blízkosti vrchu Gellért. Na recepcii nám doporučili kúpele rovnakého mena, Gellért, pod týmto kopcom, jednou z dominánt mesta. Zlé jazyky a legenda tvrdia, že tento vrch je posvätný a kto naruší pokoj duchov sídliacich na vrchole, bude zatratený. V doterajšej histórii sa o to pokúsili napriek varovaniam iba Turci počas obliehania hradu Budín. Ich ríša sa následne rozpadla. Hrad vraj prežil 38 obliehaní. Sovietska moc sa nikoho nepýtala, na holý vrchol postavili pamätník víťazstva nad fašizmom a nevydržali. Zánik sovietskej moci bol časom nezvratný. Takto to popisujú turistickí sprievodcovia. V kamennom kopci je jaskyňa a z opačnej strany, priamo nad kúpeľným domom a hotelom rovnakého názvu, katedrála, vytesaná do skaly.

Kúpeľný dom je čiastočne pod zemou na minerálnom prameni. Turecký štýl, sauny, z ktorých ma absolútne nadchla parná, bazény s vodou 36 a 40 °C, hlavný bazén pre plávanie v centrálnej sále so stĺporadím, všetko štýlové, dobové v mozaike, ladené do modra. Celodenný pobyt na osobu tu stojí cca 17.- € bez zliav ! U nás je to nedostižná cena. Vonkajší bazén s priľahlou fínskou saunou boli tak isto v prevádzke. Výborné spestrenie kúpeľného pobytu.

Pešo by som nedoporučoval pustiť sa do prehliadky pamätihodností. Sú vzájomne vzdialené celé kilometre. Zvolili sme si prehliadkový autobus s elektronickým sprievodcom vo zvolenom jazyku. K dispozícii je cca 15 jazykov. Za asi 10.- € nás autobus vozil 2 hodiny a videli sme s komentárom všetky najdôležitejšie pamiatky v meste. Na trase je niekoľko zastávok, kde sa nastupuje a vystupuje. Ak vystúpite mimo miesta nástupu, cena sa navyšuje na  cca 13,50.- €. Nie je to náhrada mestskej dopravy. Sprievodný text obsahuje množstvo informácií o histórii od čias Attilu a Hunov, až po komentár k súčasnému stavu. Predovšetkým premena mesta na multinacionálnu aglomeráciu je komentovaná s poľutovaním nad postupným zmiešavaním génov a stratou pôvodného obyvateľstva. Krajina je podľa komentára demograficky pasívna a ubúda pôvodné obyvateľstvo. Výhľad do budúcnosti je údajne veľmi negatívny. Presvedčili sme sa o tom na vlastné oči. Migračná vlna tu zanechala nepopierateľné stopy v podobe bezcieľne ponevierajúcich sa cudzincov. V takýchto európskych veľkomestách je už samozrejmosťou, že v službách nájdete mnoho Afričanov. Zaujal ma jeden takýto uvádzač v kúpeľoch. Takmer bezchybný jazyk so slabým prízvukom, bezvadný vzhľad a prístup k návštevníkom. V tom momente ma napadol Ray Korranteng, hlásateľ TV Nova. Bola tu výrazná podobnosť čŕt tváre. On sa v ČR narodil, ale tento určite nie v Maďarsku. Išla z neho pozitívna energia a v duchu som si pomyslel, že je jedným z tých šťastnejších. Tí menej šťastní sa potuľovali mestom aj v papučiach, predovšetkým ženy.

Náš hotel bol v tichej štvrti, v centre pamiatok po revolucionároch z roku 1956, kedy naši južní susedia naplno pocítili váhu sovietskych čižiem. Pešo do centra 30 minút, k Dunaju 10 minút. V noci kľud, raňajky štandardné, na 3 hviezdičky aj nadštandard. Auto som mal dokonale chránené za železnou bránou pod hotelom, za čo si vypýtali dosť nekresťanských 15.- € na deň. Ani s potvrdením sa veľmi nenáhlili, čo by som považoval za jediný horší moment počas celého pobytu.

Vianočné trhy sú v strednej Európe asi všade rovnaké. Pekné, ale cenovo len pre lepšie situovanú polovicu miestnej populácie. Neodolali sme však pokušeniu a ochutnali klobásky z uhorskej mangalice. Nedokážem popísať chuťové rozdiely, ale voči klasickej domácej bravčovej klobáske niečo úplne iné, lepšie. A na záver ešte jeden postreh. Občas si robievame domáce jaternice, na ktoré suroviny kupujem. Najväčší problém je obstarať bravčovú hlavu. Bez nej jaternice nie sú jaternicami. V Budapešti, na trhovisku pri univerzite Corvinus, by sa dalo nakúpiť podľa ľubovôle. A hocikde inde v meste. Výber je neobmedzený. U nás, akoby nie všetky prasatá mali hlavy.

Priatelia, vrele doporučujem všetkým vyskúšať si staré Budapeštianske kúpele. Je to zážitok.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?