Pocity starého študenta, alebo ako som sa opäť stal študentom.

Autor: Ján Šeďo | 22.12.2015 o 18:01 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  194x

Dobrý farár sa do smrti učí, tak sa hovorí, ale pustiť sa do štúdia PhD. ako 53 ročný je tvrdšia realita. Mne sa to prihodilo a mal som zvláštne pocity. Prijímačky a poďme na to. Vrátil som sa v mysli o 30 rokov späť.

Samozrejme to bolo diaľkové štúdium. Bolo, lebo pred týždňom som obhajoval môj projekt a dopadlo to dobre. Nič to nemení na fakte, že ešte som z toho mierne vykoľajený, pretože zbaviť sa niečoho, s čím som posledné mesiace žil, je dosť komplikované. Zrejme to potrvá ešte pár dní.

Na začiatku som mal veľmi zmiešané pocity. Muž v rokoch, so šedinami na hlave, sa zrazu ocitne v úlohe mladých ľudí. Na tom istom mieste, ako pred 30 rokmi. Zrazu sa tých 30 rokov vôbec nezdalo dlhých. Vrátili sa spomienky a detailne. Stresy pred skúškami, naháňanie zápočtov, termíny a dookola to isté. Teraz som to nemusel absolvovať v takom tempe, neboli žiadne zápočty iba písomná príprava na skúšky z povinných a voliteľných predmetov. V určených termínoch nasledovali ústne skúšky. Aj voliteľný jazyk ! Už pár rokov sa snažím niečo pochytiť z angličtiny, aj sa dohovorím, ale bola to na mňa poriadna sekera. Oproti starým časom stála výskumná práca a riešenie problému zadanej úlohy. Vôbec, aj ostatné predmety stresovali, pretože som býval dosť poctivý študent, aj keď som k červenému diplomu mal ďaleko. Odhadnúť, kde je pre mňa meter, bol ešte omnoho väčší stres, ako samotné predmety. Kládol som si otázku, čo ak ma nachytajú na hruškách z banality. Práve si nespomeniem, alebo jednoducho to nebudem vedieť. Ako sa na mňa bude komisia pozerať, pretože od ostrieľaného praktika sa automaticky niečo očakáva. Mladý študentík je ešte prakticky dieťa, bez životných a praktických skúseností. On musí preukázať skôr snahu a orientáciu v učebnej látke. Ostatné na neho čaká až v každodennom živote. Pre neho je úspech v škole vstupenkou na bojisko život, neúspech zase varovaním pred ľahostajnosťou. Má dosť pokusov na reparát a nikto sa nad tým nepozastaví. Ale pre mňa, starého kozáka, je zaváhanie vysvedčením zo samého života, kvality priebežného samovzdelávania a celkovej úrovne osobnosti. Toto sa mi preháňalo hlavou nepretržite. Adekvátne tomu som sa pripravoval a predovšetkým dal na rady školiteľa. Musím konštatovať, že som mal silnú podporu aj z príslušnej katedry. Tu sa výdatne starali o moju mentálnu pohodu. K študentskému životu patria určité nepísané pravidlá a ja som sa ochotne podriadil. Pri konzultáciách a pred samotnými skúškami, som pravidlá neporušoval a ochotne konzumoval parížsky šalát s rožkami ako za starých časov. Dokonca večer pred obhajobami som namiesto cigánskej na Vianočných trhoch, večeral študentskú večeru zo supermarketu. Tento fakt sa stal predmetom hlbokozmyselných dialógov a akýmsi duševným pomazaním na veľmi dlhú dobu.

Nakoniec to ani z ďaleka nebolo tak stresujúce a dramatické, ako som si to sám nalinkoval. Aspoň som sa dobre pripravil a vôbec nemám pocit, že mi niekto niečo len tak daroval. Odviedol som kus poctivej práce a veríte, alebo nie, aj v tomto veku som získal mnoho cenného. Mám úplne iný pocit a predovšetkým je rozdiel v nadhľade. Nie sú to tie tri písmenká za menom, to sa málokto dozvie a nie je dôvod ani na to, aby som si to dal vygravírovať na dvere. Doslova som pookrial. Nie je to však nič oproti tomu, aký je to vzor pre vnúčatá. Syna som len dobiehal. Štyri a päťročné dievčatká tomu ešte nerozumejú, ale pre 12 ročného vnuka, ktorým už lomcuje puberta a občas sa trafí aj poznámka od učiteľky. Učí sa síce dobre, ale tváril sa veľmi neurčito. Keď som mu to podal ako jeho budúcu cestu, pretože sa patrí, aby dieťa prekonalo svojich rodičov ( obidvaja VŠ ), nezmohol sa chvíľku ani na slovo. Pevne verím, že sa učeniu nebude vyhýbať, lebo dobrý farár sa do smrti učí.

Prečo som to vôbec robil ? Okolnosti v práci niekedy prinesú aj takéto veci. Medzitým som z tej práce odišiel, napriek tomu som školu dokončil. Prospech bude mať z celej veci bývalá firma. Ja tri písmenká za menom a neuhradené náklady mimo školného, ale o niečo mentálne bohatší. Ten prospech je zdanlivý a klamlivý...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?