Existuje vôbec niečo konzumovateľné, čo nespôsobuje rakovinu ?

Autor: Ján Šeďo | 11.11.2015 o 21:09 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  231x

Americkí výskumníci sa zase predviedli a správa o rakovinotvorných účinkoch údenín je určite vďačnou ( nie novou ) mediálnou témou. Za seba chcem povedať, že žiadna lobby mi moje chute nezmení. Som všežravec.

Rovnako ako všetci zdraví ľudia typu "homo sapiens". Príroda nás vyformovala za konzumentov potravín všetkého druhu a pôvodu. Pokiaľ sa držíme princípov, všetkého s mierou, potom by sa nám, ľuďom, nemalo od potravín nič mimoriadne prihodiť. Telo si obyčajne vyžiada to, čo potrebuje. Sme vyškolení lobby reklamami, ktoré bežného občana masírujú a lámu na zaručene zdravé a biologicky nezávadné potraviny. Už ani neviem, čo je dobré a čo zlé, pretože to, čo bolo dobré a zdravé ( myslím tým socialistickú propagandu na tému vajec a syrov ), je zrazu škodlivé a to, čo by človek nazval syntetickými potravinami, je to dobré a zdravé. Pretože zeleninu z bežnej obchodnej siete ani nie je možné nazvať inak, ako syntetickou zeleninou. Za posledné roky si pamätám iba jeden krát, ako som koncom júla vošiel do oddelenia zeleniny v jednom nemenovanom supermarkete a tam to voňalo. Nefalšovaná vôňa paradajok ťahala ako magnet. Na informačnom lístku stálo : "Slovenský produkt" a bolo to skutočne čerstvé, nefalšované. Nikdy predtým a ani potom. Zelenina bez vône nie je prirodzene rastúci produkt prírody, tieto paradajky však boli ako z vlastnej záhradky.

Celkom by som súhlasil s názorom, že údené mäso, presnejšie na povrchu mäsa usadené kondenzáty dymu z niektorých drevín, môžu mať karcinogénne účinky. Slovač veľmi dobre vie, že nie každé drevo je na údenie vhodné. Splodiny horenia suchého bukového dreva sú chemicky diametrálne odlišné od splodín horenia ihličnanov, nebodaj borovice zo zimného výrubu, kedy je drevo plné živice. Verím tomu, že keby ľudia odpradávna nevedeli a nezdokonaľovali sa v konzervovaní mäsa údením, asi by sme tu neboli. Ešte som nepočul o onkologickom prípade, iniciovanom údeninami. O to viac ma prekvapujú takéto bombastické správy amerických vedcov. Má to rovnakú hodnotu, ako keby znovu objavili negatívny vplyv tabakizmu na onkologické ochorenia.

V mojom rodnom dome sme mali udiareň. Z detstva si pamätám, ako si dedo kúril vo svojej dielni celú zimu a stružlikal kolesá do rebrinákov a všeličo iné. Z piecky viedol cez stenu asi 2 metre dlhý dymovod do spodnej časti udiarne, ktorá bola za stenou na svahu. Klobásky cca 2 dni, hrubšie kusy 3 až 3,5 dňa. To boli približne platné "technologické časy". Všetci boli spokojní a prežili, mnohí majú vyše 80 rokov a sú v kondícii dodnes. Ktorí nežijú, tých rozhodne nevzala údená klobáska. Stres je omnoho zákernejší, ako údeniny. Boli to idylické zimné časy. Zima ako v zime má byť, domáce zabíjačky a dobrosrdečnosť dedinskej komunity, vytvárali osobité čaro, za ktorým mi bude navždy ľúto. Dnes sa to už málokde dá zažiť. Darmo, časy sa zmenili. Tradovalo sa, že sedliak za svojho života má skonzumovať tri fúriky hliny a jeden fúrik hnoja. Potom bude zdravý. Dnes nás pomaly zdegenerujú omnoho hygienickejšie, ale o to chemicky a hormonálne bohatšie, zaručene zdravé potraviny, bez chuti a vône. Sú vôbec potrebné k takýmto "vymoženostiam" ešte aj tak "zmysluplné" výskumné správy ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?