Duševne chorý človek stavia do pozoru súdy vyše 10 rokov.

Autor: Ján Šeďo | 20.10.2015 o 14:51 | (upravené 20.10.2015 o 15:17) Karma článku: 4,00 | Prečítané:  296x

Jozef, tak som ho nazval, je v skutočnosti niekým iným, ale darí sa mu dobre. Je duševne chorý, nie však natoľko vážne, aby sa jeho podaniami nezaoberali súdy. Užíva si ich nemohúcnosť. Koniec ? Nie, lebo...  

Krátka správa by mohla aj takto znieť a asi by to nikoho neprekvapilo, ba dokonca väčšina ľudí by si ju ani nevšimla. Nič mimoriadne na Slovensku v dnešnej dobe. Celý prípad má ale nepríjemnú odvrátenú stranu. Jozef zamestnáva nielen súdy, ale doslova šikanuje svojho bývalého psychiatra. Áno, šikanuje, lebo aj ten je bezmocný a pozvánku na súdne pojednávania predsa nemôže ignorovať, zvlášť nie v prípade, keď je žalovanou stranou.

Jozef sa u tohoto lekára liečil pred viac ako 10 rokmi. Potom sa zrejme v jeho myslení psychicky chorého človeka niečo zmenilo a ďalšiu liečbu odmietal. Žil si svojim paranoickým životom ďalej a vo svojej chorej mysli si vytvoril nového nepriateľa v osobe svojho psychiatra. To on, lekár, bol zrazu tým zloduchom, ktorý mu zlou liečbou spôsoboval stupňujúce sa problémy a strpčoval život. Rozhodol sa veci riešiť najprv sťažnosťami na všetkých možných inštitúciách v republike, nevynímajúc ani kanceláriu Prezidenta. Našiel v písaní sťažností možno aj úľavu. Po istej dobe zistil, že na základe jeho dopisov lekára nikto nevystavil perzekúciám a ani ambulanciu mu nezatvorili.

To bola výzva do ďalšieho, podstatne silnejšieho ťaženia. Lekára žaloval na súde za ujmu na zdraví. Prešlo prvé, aj nasledujúce podania, lebo poplatky zaplatil v zmysle zákona. A kolotoč sa začal. Na pojednávaniach ( posledné mi opísal priateľ, lekár ) sa odohráva groteska, akú len život napíše. Sudca, ktorého právomoci začínajú a končia v medziach platných zákonov, žalovaný psychiater, ktorý žalujúceho aj s jeho problémami pozná detailne, ale musí sa brániť a Jozef, ktorý by vo svojich paranoických predstavách najradšej videl, ako súdna stráž odváža lekára v putách rovno na popravisko.

Liečiť sa odmieta, čo mu nikto nemôže nariadiť, pokiaľ nespáchal trestný čin v súvislosti so zdravotným stavom, čo nespáchal. Využíva práva občana, riešiť svoj spor súdnou cestou. Predmetom žalôb je ujma na zdraví, na ktoré musia zrejme súdy reagovať prijatím žaloby. Nasledujú odvolania a zase odvolania, potom nová žaloba. Takto to ide vyše 10 rokov a koniec je v nedohľadne. Žalujúci, psychický chorý Jozef s diagnózou paranoik, sa úspešne stará o prácu pre súdy a šikanuje lekára. Pri poslednom pojednávaní, ktoré mi priateľ, psychiater, opisoval, to chvíľami vyzeralo na verbálnu prestrelku na jednej strane so sudcom a lekárom vs. Jozef ako pri susedskej hádke cez plot. Evidentne sa dvíhal adrenalín aj sudcovi, ale zákony sú zákony, ruky má zviazané. Výsledkom je zase možnosť pre Jozefa pokračovať odvolaním. Rozsudok ani poriadne neodznel, nebolo ani čo súdiť, ale Jozef sa odvolal.

Nemôžem si pomôcť, ale je to trpká príchuť slobody a demokracie pre niekoľko ľudí, ktorí sú nútení zaoberať sa takýmito, prakticky neriešiteľnými vecami v rámci platnej legislatívy. Jozef je naďalej spokojný, pretože už vie, že budú ďalšie pojednávania a teší sa, ako to tomu hnusnému doktorovi natrie, vynadá mu a farbisto opíše, ako ho poškodil a zničil. Sudca zase bude musieť siahnuť na dno svojich síl, aby z frašky nebola ešte väčšia, dehonestujúca súdny dvor, v medziach zákona a lekár naďalej bezmocným štatistom a netvorom. Aj takáto je slovenská realita.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?