Horrorové vízie Alfreda Hitchcocka sú na dosah

Autor: Ján Šeďo | 16.9.2015 o 22:32 | Karma článku: 1,17 | Prečítané:  153x

Dobrá rada býva nad zlato, preto po skúsenostiach z posledných 4 dní môžem poradiť, aby ste na zrubovej chate oslavovali bez búchania dverami a verte, že aj vo vlastnej záhrade ste ohrození na živote. Prečo?  

Druhá septembrová sobota patrí v našej rodine tradične už niekoľko rokov oslave narodenín prvého a jediného vnuka. Na tento účel si prenajímame malú poľovnícku chatu v tichej doline. Je to jedna z mála príležitostí v priebehu roka skontrolovať, koľko narástli vnúčatá a tu sa nemusíme obávať, že sa jedna od druhej nakazia vírusmi zo škôlky. Ešte pred pár rokmi sa na chate žilo bohatým poľovným životom. V lete sa chystalo krmivo pre zver, poľovníci tu trávili celé víkendy. Pôvodná garda zostárla a mladší, pravdepodobne, nenasledujú svojich starších kolegov v oblasti poľovného hospodárenia, pretože kopy voňavého sena už nezdobia okolie chaty a býva dlho bez návštevy.

Asi sme sa trafili do takéhoto hluchého obdobia a boli sme po dlhšej dobe prví nájomníci. Po príchode na chatu sme nasťahovali všetok proviant do chaty a do blízkosti vonkajšieho ohniska, kde sa vynikajúco griluje a opeká všetko, čo sa čo i len trošku na oheň hodí. Horský potôčik je prirodzenou chladničkou na nápoje a náležite sme ho vyzbrojili. Najviac u nás letí nealko. Počas príprav bolo živo a vnukovi rovesníci a ich mladší súrodenci znovu po roku objavovali priestory a okolie chaty. Niekoľkokrát sa im podarilo prudšie zabuchnúť dvere a potom sa to začalo. Najprv sem tam nejaký sršeň, potom sa už dverami nedalo vyjsť. Hučalo to tam ako roj bombardérov niekde v diaľke. V chate sme skonštatovali, že máme problém a povyliezali sme oknami na opačnú stranu. Ešte že to nebolo vysoko. Všetci sme sa z bezpečnej vzdialenosti pozerali na rojenie sršňov a ich okupovanie okolia vchodu do chaty. Odhadli sme, že sa pravdepodobne zabývali v podstrešnej dutine a búchanie dverí ich vyrušilo. Ako sme tam bezradne stáli, ktosi poznamenal: "Volajme hasičov". A volali sme. Prišli náležite vystrojení a vyzbrojení. V ochrannom odeve otvorili na 3 miestach podstrešnú dutinu a motorovým vysávačom vysali všetko, čo lietalo okolo a vyhnali z dutín, čo sa dalo. Nakoniec dutiny zapenili PUR penou. Asi 45 minút pracovali veľmi dôkladne, pretože sa v blízkosti chaty neobjavilo do večera viac ako 5 dezorientovaných sršňov, ktorí raz nemohli nájsť svoje "dvere". Nakoniec to vzdali a zdeptaní zo skazy, odtiahli. Skutočne veľmi profesionálny zásah, deti mali o jeden zážitok viac a hlavne bez ujmy. Po vysávaní zostali torzá sršňov roztrúsené v tráve a deti s patričným rešpektom k žihadlám skúmali, čím to vlastne sršeň útočí. Dlho bolo o čom hovoriť a tento úvod osláv bol nečakane zaujímavý.

Myslel som si, že víkendová skúsenosť s bodavým hmyzom je na veľmi dlho všetko, ale ako sa ukázalo, cestu mi skrížili za dva dni znovu. Jablká dozreli  a pár dní už veselo padajú. Samozrejme, osi a sršne, im v tom  výdatne pomáhajú. Veselo sa hostia na najkrajších plodoch a vôbec ich nezaujíma, čo ostane nám. Mimochodom v naprosto bio - podmienkach a minima vlahy, sa urodilo neúrekom a pekné. Bolo aj dosť menších, ale tie viseli ako hrozno... Tak som sa rozhodol, že jablká oberiem, pokiaľ sa nestanú do jedného korisťou drzáňov. Hnusáci, keby načaté dožrali, ale načnú si ďalšie...Raz darmo, nevychovaný bodavý hmyz s pásikavým, žlto - čiernym zadkom, je premnožený a počasie im naďalej praje. Je veľkým šťastím, že osy nie sú agresívne, iba prirodzene zvedavé. Sršne sa správajú iba skúmavo. Žiadne stopy po mutáciách a nič im nechýba. Každý podvečer som doteraz poctivo zbieral napadané ovocie a nezabudol som ani raz na rukavice. Práve včera, neviem prečo, áno. Začal som bez rukavíc a...Háveď otravná sa zažerie do ovocia tak, že im ani zadok nie je vidieť. Ak nezbadáte dieru a náhodne ju prekryjete rukou, zásah je istý. Na úvod oberačky ma takto pozdravila osa. Našťastie mladá a zase šťastie, že nemám alergiu na ich jed. Akurát mi vyradila pravý ukazovák. Za hodinku som mal sršňa vo vlasoch a len náhodou som ho skôr zabil ja, ako možno on mňa. Takto to išlo celý deň, sršne osy a naopak. Doteraz som si myslel, že pri oberaní plodov jesene je najväčšou hrozbou možnosť pádu z výšky, ale že raz bude hmyz vážnejšou hrozbou, to by ma pred pár rokmi nenapadlo. Už je to raz tak. Klíma sa mení, priatelia, budeme bojovať a viesť vojnu aj proti hmyzu...

Je druhá polovica septembra a cikády sa na dvore ozývajú ako v lete, včera večer bola búrka ako v lete a teraz je vonku teplo ako v lete. A vraj má byť tuhá zima. Leda ak v mrazáku...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?