Kraków, Schindlerova fabrika a šmrnc kráľovských miest - dojmy z návštevy !

Autor: Ján Šeďo | 4.9.2015 o 14:11 | Karma článku: 2,72 | Prečítané:  754x

Pred minulými Vianocami sme sa vybrali na víkendový pobyt do Krakowa, očakávajúc typické predvianočné zážitky. Mesto bolo naozaj predvianočné, krásne vyzdobené, trhovisko typicky voňajúce, iba čosi mi tam nesedelo.

Nech som sa snažil predpoludním, či popoludní, odhadnúť návštevnosť centra starého mesta, opticky mi nesedel nízky počet návštevníkov. Ako sa neskôr ukázalo, väčšinu tvorili turisti nášho typu - víkendoví okukovači. Pochopiteľne, žena by nebola ženou, keby sa nechcela pozrieť do obchodov. Ani moja manželka nie je výnimkou, ale ja jej to nezazlievam, patrí to k veci. Tak sme neďaleko historického centra objavili moderné centrum - podotýkam druhé námestie. To námestie bolo akoby vstupnou bránou do supermarketu, ktorý by svojimi proporciami pohodlne pohltil snáď aj futbalový štadión. Netrúfam si odhadnúť počet, prevažne mladých kupujúcich a zabávajúcich sa ľudí, ale to viem bezpečne, že do Starého mesta by sa nezmestili. Okolie supermarketu si žilo vlastným životom, predovšetkým popoludní a večer. Mesto v meste.

Keď sme sa otriasli z prvých dojmov, navštívili sme Schindlerovu fabriku. Film "Schindlerov zoznam"je asi každému známy, nás zaujímala samotná fabrika. Z nej existuje iba vstupná brána a budova, v ktorej je vytvorená expozícia. Zariadenie, kancelárie, výrobky a polotovary z výroby, starý trecí lis. Všetky menované detaily si zahrali vo filme. ( Ilustračný obrázok je fotený z predlohy - výzdoby haly. Režisér s úradníkom v Schindlerovej fabrike a p. Schindlerom preberajú detaily záberov. ) Ostatná časť expozície je akýmsi prierezom súdobého života počas okupácie a existencie geta. Expozície sú dotvorené autentickými zvukovými záznamami, mimo iného aj z väzenských ciel gestapa. Manželke, ale aj mne sa v tejto pasáži, pred dverami cely, zježili chlpy a behal po nás mráz. Muselo to byť niečo nepredstaviteľné, človeka zobrali z postele a kým sa stihol zbadať už mu trhali nechty.... Zaujala ma mimo iného aj foto dokumentácia v 3D podobe. Človek mal dojem, že je súčasťou dobových výjavov z ulice a mal som pocit, že napríklad aj na Hitlera si môžem siahnuť. Naozaj originálne a hodnoverne prevedené.

Vo vestibule sú fotografie z natáčania filmu s originálom scenára a pomôcok, samozrejme s neodmysliteľnou režisérskou šiltovkou. Urobilo to na nás veľmi silný dojem, ale určite nie najsilnejší. Tým bol dojem z asi 3 - 4 anglicky hovoriacich návštevníkov vo veku okolo 60 - 65 rokov, ktorí po vzhliadnutí expozície zostali v nemom úžase sedieť v hale, neprítomne sa pozerali pred seba a slzy im stekali po tvári. Sem - tam jemne pokrútili hlavou na znak, že to nemôže byť pravda...

Trvalo nám chvíľu, kým sme sa z toho otriasli ale dojem pretrvával celý deň a následne aj doma. Manželka niekoľkokrát začala diskusiu na súvisiace témy a ak si predstavím, ako ju poznám, jej vnútro muselo byť zasiahnuté omnoho viac, ako z akýchkoľvek iných okolností.

Poučenie pre budúcnosť, si myslím, z takejto expozície historickej reality by malo byť samozrejmosťou. Veď, ak sa nemýlim, indické príslovie: " Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky", by malo byť silným mementom. Osobne by som exkurziu v tomto múzeu zahrnul do učebných osnov žiakov základných škôl s návštevou Oswienčimu. História je predsa učebnica, napísaná dobovými faktami a ťažko je možné ju deformovať. Ak si odmyslím cestu, je takmer zadarmo, aj keď bola tvorená krvou a smrťou. Dôkazy o existencii genocídy a zverstiev ležia priamo na miestach, kde sa to odohrávalo. Aktérov už nevzkriesime, ale vyvarovať sa jej opakovaniu môžeme. Možno by sa tvorilo menej skupiniek mladých extrémistov, ktorí sú živení fašistickou ideológiou, pričom o podstate fašizmu, hlavne o jej odvrátenej strane, asi veľa nevedia. Nemal im to kto vysvetliť...

Chaos z fašizmu pomaly prebolel, roky bežia nezadržateľne. Nezabudnime na to ani v čase nastávajúceho imigračného exodu, ktorý nás bez sporu čaká. Otázkou nie je, či áno alebo nie, ale kedy, v akej podobe a v akej intenzite. Ukážme, že sme ľudia a ani v najmenšom nás nie je možné prirovnať k barbarom a fašistom, ale nedopusťme neprávosti za žiadnu cenu. ( Tu sme predovšetkým doma my. Nám sa musí prispôsobiť každý, kto sem príde a prijmeme ho. Ja si viem predstaviť aj zostrený režim vo vymedzených priestoroch, kým prijaté osoby nepreukážu svoju dobrú vôľu začleniť sa do spoločnosti a ochotu prispôsobiť sa. Vytvorenie komunity a používanie symbolov komunity, prečo nie, pri dodržiavaní zákonov SR a občianskeho zákonníka. Najmenšie podozrenie na činnosť proti štátu a iným občanom - vyhostenie, okamžite a zbohom navždy... A peniaze na tábory ? Zhabať nakradnuté ! My, občania by sme tomu mohli aj vedeli napomôcť...Tu nech si každý spytuje svoje svedomie a sedí naďalej doma na zadku.)

Tak, ako Prahu pred 2 rokmi, z hľadiska kráľovského mesta, sme si ďalší deň pozreli aj Krakow. Wawel a okolie. Trošku ma prekvapilo, že tragicky zahynuvší prezident Kacziňski, je pochovaný v krypte pri generálovi Pilsudskom, otcovi národa. Ale Poliaci asi vedia prečo. Môžem so zármutkom v duši povedať, že vôbec nemám chuť si ísť pozrieť Bratislavu rovnakými očami. Niečo mi silne vadí, odpudzuje ma a dnes ani sám neviem čo to je, aj keď... V Prahe a Krakove som mal dojem, že dnešná politika ani nesúvisí s históriou kráľovských sídiel. O Bratislave by som to asi nemohol povedať, hoci histórie je aj tam až - až dosť. Je však niečím neprirodzene zastretá a dovolím si tvrdiť, aj znevážená, nevyzdvihnutá, utopená v čomsi nedefinovateľne nedôstojnom pre kráľovské insígnie. Korunovačné sídlo musí mať inakší šmrnc. Aktivity pre oživenie korunovačných tradícií v podobe kráľovského sprievodu sú veľmi pekné a chváli hodné, ale sú to aktivity šikovných jednotlivcov, nie štátu, hrdého na svoju históriu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?