Aj toto je možné ?

Autor: Ján Šeďo | 23.7.2015 o 13:34 | (upravené 24.7.2015 o 16:18) Karma článku: 6,58 | Prečítané:  145x

Jaskyňu Domica objavil 3.10.1926 pán Ján Majko, člen vtedajšej finančnej stráže počas obchôdzky svojho rajónu v prihraničnej oblasti s Maďarskom . Tam už bola v tom čase 90 rokov v prevádzke jaskyňa Aggtelek.

 Po preskúmaní a zameraní jaskyne v r. 1928, sa takmer okamžite začali sprístupňovacie práce a v roku 1931 sa zahájila prevádzka. Nasledujúci rok bol odovzdaný do užívania novopostavený hotel Domica, postupne iné drobné služby na opačnej strane štátnej cesty. V 60 – tych rokoch sa vybudovali, pre tú dobu, typické chatky pre pioniersky tábor. Jaskyňa bola považovaná výzdobou za jednu z najkrajších a z hľadiska výškových rozdielov návštevnej trasy, aj najpohodlnejších nielen v bývalom Československu. Veď posúďte sami.
Mimo nového vstupu je v nej okolo 120 schodov, rozmiestnených na 7 miestach. Státisíce spokojných návštevníkov zo všetkých kontinentov nevychádzalo z úžasu ( dnes je ich podstatne menej, ale o to viac sú užasnutí, nie však od podzemnej krásy ) nad majstrovským dielom prírody. Dokonca sa časť trasy absolvovala v 2 etapách na člnoch, čo bol neopísateľný zážitok. Areál žil 24 hodín denne. Časté povodne spôsobené „plánovanou“ poľnohospodárskou činnosťou v okolí, prinútili Správu Slovenských jaskýň k výstavbe nového vchodu a vstupnej haly ( už bolo neskoro ). Následne v roku 1996 bola jaskyňa Domica zapísaná do kultúrneho dedičstva UNESCO.


Čo bolo bolo, terazky je to inak !
Z hľadiska spokojnosti návštevníka jaskyne by bolo logické, aby služby prevádzkoval a koordinoval jeden prevádzkovateľ. Za totality to neprichádzalo do úvahy, veď kto to videl, aby Správa jaskýň prevádzkovala ubytovacie a stravovacie zariadenia. Na to tu boli predsa Reštaurácie a jedálne. Sláva a lesk postupne zhasínali aj vplyvom slabých služieb. Čo sa nezlepšuje, to sa automaticky voči svojmu okoliu zhoršuje. To je fakt. Až jedného dňa boli všetky služby zrušené z dôvodu rentability. Výstavbou nových chatiek a programom liečebných pobytov na dýchacie cesty sa reštart nepodaril. Obdobia, presnejšie myslím obdobie totality a začiatok deväťdesiatych rokov vo mne evokujú pocity hriešneho pochybenia štátu vo vzťahu k Domici. Čo by za to dali krajiny západne od nás ( aj včítane bratov Čechov ), keby mali na svojom území skvost takéhoto rangu. Mám v živej pamäti užasnutých Nemcov, ľudí z Beneluxu a Škandinávie. Často prichádzali turisti z ČR s dokonalými mapami celého Slovenského krasu, prekvapujúcimi vedomosťami o oblasti a s veľkým záujmom hľadali zaujímavosti ( napr. Čertova diera ).
Na maďarskej strane bola situácia iná od začiatku prevádzkovania jaskyne Aggtelek. Areál budovali ako celok aj s príslušnými službami. Pre návštevníka je rozdiel citeľný od prvého momentu, ako zaparkuje.
Vstup Slovenska do EÚ a Eurofondy mali zmeniť celú situáciu. Spoločnosť Domica Komplex s.r.o., aspoň takýto názov spoločnosti je na WEB – stránkach uvedený, zahájila prevádzku multifunkčného ubytovaco – relaxačného areálu, aký sa tam žiadal už dávno predtým. Ubytovanie, relax, wellness, pozoruhodné nápady pre deti, spojenie auto-vláčikom s Aggtelekom a iné... Objekt bol 3 roky v prevádzke, potom sa po prevádzkovateľoch zľahla zem a už minimálne 4 roky chátra. Nedovolím si polemizovať o tom čo sa presne stalo, ale to si našinec už dnes vie domyslieť. Dôsledky sú do dnešného dňa na očiach všetkým návštevníkom . Kolorit chátrajuceho objektu dotvára burina, miestami až po pás...Na vybudovaní tohto areálu mali údajne eminentný záujem aj príslušné úrady v Maďarsku a podľa informácií od miestnych, sa maďarská strana silne angažovala. Pre ich turistický ruch v lokalite Aggteleku by to znamenalo značný prínos vo forme spestrenia ponúkaných služieb. Že by u nás nie ? Tie sú napokon na ich strane dlhoročne vynikajúce a stále sa zlepšujú. Aj súčasný návštevník Domice im v tom nevedomky pomáha, pretože ak je hladný, neváha ( napokon čo iné mu ostáva ) ísť sa najesť a občerstviť za prijateľné ceny do Aggteleku. Musí cestovať navyše iba 1,5 km tam aj späť, ak ho medzitým neprejde hlad z pohľadu na protiľahlú stranu cesty. Právom krúti hlavou a kladie si otázku, či aj toto je možné. Na Slovensku podľa všetkého áno.


Nehľadám vinníka, napokon ďaleko lepší dôvod by na to mali súčasní majitelia – banky. Domnievam sa ale, že napriek tomu je držiteľom Čierneho Petra turista, nech je odkiaľkoľvek, ktorý si chce užiť Domicu v plnej kráse a hanba za to, čo vidí oproti jaskyni, padá na Slovensko. Bežný človek netuší, kto tú skazu spôsobil, nepozná vzťahy zainteresovaných. Miestni ľudia sa hanbia za stav a so sklonenou hlavou sa snažia vysvetliť nevysvetliteľné. Keďže jaskyne na Slovensku prislúchajú Rezortu kultúry, e-mailom som oslovil príslušného p. riaditeľa Odboru na Ministerstve kultúry a správu som adresoval aj p. Ministrovi kultúry. Ako občan mám za povinnosť upozorniť na takéto javy, aj keď nie som prvý. Urobila to už aj TV Markíza asi pred 3 rokmi super krátkou reportážou v TN. Evidentne nezabrala. Čo som si myslel pred mnohými rokmi, to si myslím aj dnes. Areál by mal mať jedného gazdu. Rozlúštenie rébusu nezávidím nikomu. Ale tá nádhera je na území SR a ak nechceme vyzerať pred svetom ako barbari, potom sa niečo musí stať. Jaskyňa tam bude aj naďalej, mení sa iba doba a ľudia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?